Už niekoľko rokov chodievame na zimné dovolenky na juh Európy a na letné, naopak, na sever a nevieme si to vynachváliť. Cestovať opačne ako zvyšok kontinentu má hneď niekoľko výhod. Menej ľudí, menej státia v radoch, menej vypredaných vstupov do pamiatok a obsadených podnikov, a naopak, viac súkromia, životného priestoru, možností trávenia voľného času a často aj priaznivejšie ceny.
Dobrý pocit, že neprilievame olej do ohňa v už aj tak dosť vyťažených destináciách a rozložíme tlak masového turizmu na viacero miest, tiež nie je na zahodenie. Čo ma však na tejto praxi najviac inšpiruje, je myslenie „out of the box“. Búranie stereotypov, ktoré sa na človeka lepia bez toho, že by sa vôbec zamyslel, či sa zakladajú na pravde. Kým som nestrávila dva júlové týždne v Poľsku pri Baltskom mori a nepresvedčila sa o tom na vlastnej koži, tiež som si myslela, že more v Poľsku je studené a nedá sa v ňom kúpať.
Podobne by som si donedávna nepomyslela, že sa dá ísť na letnú dovolenku k moru do Osla. Skôr by som si v tomto kontexte predstavila Barcelonu, ale presne pre tieto situácie milujem cestovanie. Neustále ma núti prehodnocovať postoje, učiť sa nové veci a zažívať prekvapenia. Trénovať si emočnú komunikáciu, rúcať klišé. Lebo nakoniec zistíte, že Oslo nie je ten typ hlavného mesta, ktoré neustále tepe, nikdy nespí, nekvári ho zbesilé tempo, dopravné zápchy a smog. Práve naopak, Oslo v lete pripomína skôr harmonický kúpeľný rezort, kam sa prídete zrelaxovať a nabiť energiou do nového (školského) roka. Pokoj, umocnený tichými elektromobilmi a premávkou s maximálnou rýchlosťou 30 km/h v meste a 70 km/h mimo miest, je zo začiatku až paralyzujúci. Doslova vás núti spomaliť, vypnúť stresové senzory a uvoľniť sa. V meste sa jazdí veľmi ohľaduplne, chodci a cyklisti sú tu na prvom mieste, nemusíte sa neustále báť, že vás zrazí auto, aj keď ho väčšinou do poslednej chvíle nepočujete.
Oslo je pre chodcov ako stvorené. Množstvo parkov, umenia vo verejnom priestore, kreatívnych ihrísk a športovísk je až zarážajúce. Na každom kroku sú lavičky, odpočívadlá a pitné fontánky. Aj na sídliskách medzi bytovými domami sú na trávnikoch piknikové lavice a stoly, nádoby na triedený odpad a špeciálne nádoby na použité jednorazové grily. V meste sa na podobných trávnatých priestranstvách stretávajú skupinky ľudí a cvičia, tancujú, grilujú. Mestská doprava je síce drahá, ale veľmi efektívna. Metrom sa dostanete ďaleko za intravilán napr. na vrch Frognerseteren alebo do olympijského Holmenkollenu, odkiaľ si môžete vybrať niekoľko značených trás, zísť po nich do mesta pešo alebo na bicykli a po ceste trebárs maškrtiť lesné jahody či čučoriedky. Povestné sú v tomto aj zimy. Keď nasneží, domáci sa po práci s lyžami či bežkami vyvezú metrom za mesto a po osvetlených zjazdovkách sa vracajú domov.
Za spektakulárnymi výhľadmi na fjord a prístav sa vyberte do mestského lesoparku Ekeberg. Okrem množstva vyhliadok, turistických trás, osvetlených chodníkov a piknikových miest sa tu stretnete s rôznymi inštaláciami a sochami v prírode. Aj počas obyčajnej prechádzky po meste sa zoznámite s kultúrnymi ikonami Nórska, či už v podobe sochy najslávnejšieho nórskeho dramatika Henrika Ibsena pred národným divadlom, alebo plastiky husi Nilsa Holgerssona pri národnom cintoríne. Mimochodom, návštevu národného cintorína odporúčam nielen na vyhľadávanie posledných miest odpočinku najslávnejších Nórov, ktorí sú tu pochovaní, ale aj na nerušený relax v tichu a tieni stromov.
Architektúra Osla zaujme na prvý pohľad absenciou výškových budov z minulého storočia, aké poznáme z iných svetových metropol. Historická drevená zástavba starého mesta sa pre mohutné požiare nedochovala a jej pozostatky nájdeme už len v malebných úzkych uličkách Damstredet a Telthusbakken s pôvodnými drevenými domami z prelomu 18. a 19. storočia. Vďaka tomu, že urbanistický rozvoj Osla nelimitovalo stiesnené stredoveké centrum, je architektonicky pomerne mladé a veľkorysé. Jeho umiernený, protestantský ráz narúša len monumentálna tehlová funkcionalistická budova novej radnice z prvej polovice dvadsiateho storočia s mozaikami a nástennými maľbami z nórskej histórie a mytológie, suplujúca stredovekú katedrálu či iné národné ikony vo verejnom priestore. Naopak, súčasná architektúra z posledných rokov urobila z nevýrazného Osla ukážku progresívnej bytovej výstavby a dobrej praxe zahusťovania vyľudnených centier miest. Revitalizáciou starého prístavu získalo Oslo novú, atraktívnu rezidenčnú štvrť Bjørvika s plnou občianskou vybavenosťou, s priamym prístupom k moru a s výhľadom na fjord. Vrátane kaviarní, reštaurácií, barov, butikov, drobných prevádzok každodennej potreby, detských ihrísk a miest na oddych.
Najlepšia vec v Osle? Mestské ostrovy. V rámci MHD sa loďami dostanete až na sedem blízkych ostrovov v zálive fjordu. Sotva sa teploty vyšplhajú nad 25 °C, mesto húfne tiahne na ostrovy. Kultúra kúpania ma tu príjemne prekvapila svojou umiernenosťou, prirodzenosťou a ekologickosťou. Zabudnite na preplnené pláže, zahltené slnečníkmi a ležadlami, vizuálnym smogom, smetnými košmi, hlasnou hudbou a komerciou. Kúpanie je tu bezplatné, ale neorganizované. Nájdete si svoje miesto priamo na kamenných brehoch alebo v tieni stromov a čo si na ostrov prinesiete, to si aj odnesiete. Žiadne stánky, bufety, hurhaj ani atrakcie. Na pár ostrovoch fungujú malé obchodíky s potravinami a so zmrzlinou či verejné toalety, ale na väčšine nie sú ani tie. Koľko času na ostrovoch strávite, závisí len od vás a od harmonogramu lodnej dopravy. Na niektorých ostrovoch môžete dokonca bezplatne a bez registrácie kempovať až tri dni. Pre mladých ľudí cestujúcich v lete po Európe úplný sen. A nesmiem zabudnúť spomenúť, že voda vo fjorde pri Osle je v lete príjemná aj pre neotužilcov a čľapkanie v plytkých „bazénikoch“ vody na vymletých skalách naozaj pre každého. Obdivovateľov podmorského sveta zas poteší neokukaná a pestrá fauna a flóra fjordu, kde na každom kameni nájdete prichytené miniatúrne lastúry, slimáky a hviezdice a na brehoch nánosy nezvyčajných ulít, mušlí a kamienkov.
Ale ak vám drsné kamenisté pobrežie nevyhovuje, nemusíte sa prírodného kúpania v meste vzdať. Dokonca sa ani nikam prepravovať. Je to až neuveriteľné, ale aj priamo v centre na promenádach sa vykúpete. Na umelo vytvorenej pieskovej pláži alebo na drevených mólach bývalého prístavu Bjørvika. Navyše, z centra Osla sa v posledných rokoch stalo doslova saunové eldorádo. Možnosti trávenia voľného času v saune sú v Osle nepreberné. Na promenáde Aker Brygge si už z diaľky všimnete saunové mestečko SALT art & music s najväčšou verejnou saunou Nórska, v ktorej sa ľudia saunujú aj počas kultúrnych podujatí. Viaceré plávajúce sauny sú aj priamo na vode. Prenajať sa dajú na niekoľko hodín a na ochladenie sa z nich skáče rovno do mora. Aj pozdĺž promenád je pri brehu ukotvených veľa malých sáun s pieckami na drevo, ktoré doďaleka rozvoniavajú. Niektoré sú dokonca vybavené nízkohlukovým motorom, takže sa počas saunovania aj preveziete po fjorde. Vybrať si môžete sauny celozasklené, s panoramatickým výhľadom, s grilom, s ochladzovacími kaďami na palube alebo s vyrezaným otvorom a rebríkom uprostred paluby na ochladenie v mori. Pobrežie je vďaka prohibícii bez krčiem, ale ľudia sa bavia aj tak. Po práci sa stretnú pred zarezervovaným miestom, kde ich už čaká čistá, vyhriata sauna a kôpka dreva do piecky, a po dvoch hodinách sa zas rozídu. Je to mimoriadne sympatické a na centrum mesta bez alkoholu, opilcov, hluku a neporiadku sa veľmi rýchlo zvyká.
Napriek tomu, že Nórsko nie je v Európskej únii a neplatí sa tu eurami, nijako to nepocítite. Práve naopak, užijete si výdobytky vyspelej, digitalizovanej spoločnosti dosýta. Hoc aj cukrovú vatu na promenáde si kúpite bezkontaktne. Vlastne sme za celý čas ani raz nevideli nórske peniaze, nikde ich nebolo treba. Všetko fungovalo cez mobilné aplikácie alebo na karty. MHD, vstupy do pamiatok a múzeí, rezervácie do reštaurácií. Aj v reštaurácii sa často objednávalo a platilo cez QR kódy, obsluha len prinášala jedlo a odnášala riad a nemuseli sme na nič zbytočne čakať. Cítila som sa slobodná ako vták. O tichých elektrických autách bez smogu a splodín ani nehovorím. Pomalšia dopravná premávka bez zápch a hluku, voľné cesty a ulice sú pre cyklistov a peších neskutočným skvalitnením života v meste. Mesto tu naozaj patrí ľuďom a nie autám. Ako si Nóri užívajú priaznivé počasie a trávia dlhé letné dni vonku, je pre našinca tiež inšpirujúce. Nemusieť sa pritom o životný priestor deliť s autami, obrovský luxus.
A pritom stále hovorím o meste, ktoré má okolo 700-tisíc obyvateľov, Oslo nie je žiadne provinčné mestečko, aj keď by tak mohlo na niekoho pôsobiť. Oslo v sebe umne kombinuje pozitíva a výhody života vo veľkomeste s ľudskou mierkou života v prírodnej krajine. Jedným z prínosov otvorenej kozmopolitnej spoločnosti je aj živá multikultúrna gastronómia a koncept pouličného jedla. Koncentruje sa v tržniciach a halách s jedlom na rôznych miestach v meste. Najznámejšou a najpopulárnejšou z nich je Mathallen, revitalizovaná hala bývalého bitúnku z roku 1908 pri rieke Akerselva. Táto krásna tržnica nám často poskytovala zázemie, keď sme počas dňa potrebovali oddych, toalety, kávu, zmrzlinu, obed, alebo si len nakúpiť chlieb či pečivo. Väčšinou sme sa cez deň stravovali v stánkoch s pouličným jedlom, raz pri mori na nábreží Akershusstranda v kontajnerovej hale Vippa, inokedy priamo v centre na námestí Torggata, v bývalých mestských kúpeľoch Oslo Street Food, ktoré sú počas dňa obľúbeným miestom stretávania sa mladých a večer sa menia na trendy nočný podnik so živou hudbou a s tanečným parketom. Aj v spomínanom saunovom mestečku SALT art & music na promenáde nájdete na jednom mieste stánky s pouličným jedlom. Alebo vyskúšajte jednu zo sezónnych záhrad s posedením pod holým nebom, so stánkami a s príležitostnými kultúrnymi podujatiami, čarovnú Prindsen Hage.
Príjemné dvory, kde si môžete dopriať dobré jedlo pod holým nebom, majú aj viaceré bistrá na populárnych výletných miestach, kde by sa dalo očakávať, že natrafíte len na turistické pasce. Ale netreba sa toho báť, gastronómia v Osle je na vysokej úrovni a kvalitné jedlo je tu zväčša štandardom. V obľúbenej botanickej záhrade, ktorá je verejnosti voľne prístupná (vrátane skleníkov) a slúži tak vlastne ako mestský park, si na príjemnom tienistom dvore bistra Handwerk Botaniske doprajete tak raňajky s vajíčkami, so sladkým pečivom a s lievancami, ako aj zeleninové sendviče a jednoduché denné menu po celý deň. Alebo odporúčam sieť kaviarní Anne på landet, napríklad v známom Frognerparku či pri vodopádoch rieky Akerselva v Hønse-Lovisas hus alebo na obľúbenej pláži Hvervenbukta. V týchto útulných vidieckych drevených domčekoch sa podávajú známe nórske špeciality a občerstvenie ako nórska smotanová rybacia polievka, vafle či krevetové sendviče a zastaviť sa aspoň nakuknúť a kúpiť si niečo do ruky na pláž či do parku, naozaj stojí za to.
Keď sme už pri tom jedle so sebou, výborné obložené sendviče a sladké pečivo dostane aj v bistre Løkka Deli, odkiaľ sme si brávali jedlo na ostrovy. Nájdete ich na ulici Markveien a vybrať si môžete z ponuky výdatných sendvičov, obložených raňajkových žemlí, donutov, cookies, pečiva, salám, sušených šuniek, pastrami a kyslých príloh, čo hrdlo ráči. Hneď vedľa ochutnajte aj vafle z Haralds Vaffel. Vafle Nóri milujú, patria medzi ich najobľúbenejšie raňajky a rýchle občerstvenie. Určite vyskúšajte verziu s typickým nórskym hnedým karamelovým syrom, malinovým (alebo jahodovým) džemom a kyslou smotanou, lahôdka, akú si inde mimo Nórska len tak ľahko nedáte. Ak sa budete stravovať individuálne a hľadať kvalitný remeselný chlieb a pečivo, odporúčam pekáreň Ille brød na ulici Lakkegata. A keď zmrzlinu, tak sieť Paradis Gelateria je stávkou na istotu, kdekoľvek na nich v meste narazíte.
A ďalšia výhoda dovolenky vo veľkom meste? Výberová káva. Myslím, že ak ste fanúšikmi výberovej kávy, neprekvapí vás, že naša prvá cesta z letiska viedla rovno do kaviarne Tim Wendelboe, patriacej jednej z najvýraznejších osobností výberovej kávy v Európe. Trochu sme sa návštevy tejto kávovej inštitúcie obávali, ale naplnila všetky naše očakávania. Napriek tomu, že sa sem hrnú milovníci kávy z celého sveta, atmosféra je tu nezvyčajne pokojná a príjemná. Baristky výzorom i prejavom pripomínajú skôr letušky a pozorovať prevádzku tohto dobre spravovaného podniku nás veľmi bavilo. Bolo mi naozaj veľkým potešením byť na pár dní súčasťou toho, čo sme dovtedy sledovali len cez sociálne siete. A úplne nás očaril ich letný signature drink Cappuccino Al Freddo, čo je vlastne napenená studená káva s mliekom, servírovaná v elegantnom martini pohári, hoci na podobné ľúbivé kávové drinky veľmi nie sme. Malo to však neskutočný štýl a cítili sme sa naozaj ako na dovolenke.
Objavovanie kaviarní s výberovou kávou patrilo v Osle medzi naše najobľúbenejšie činnosti dňa. Kaviarne pražiarne Fuglen Coffee Roasters, ktoré dnes okrem Osla nájdete aj v Tokiu či vo Fukuoke, sú už zavedené kozmopolitné podniky so spoľahlivou kávou a občerstvením. Keď vkročíte do najstaršej z nich na ulici Pilestredet, budete mať pocit, akoby ste sa ocitli vo filme zo 60. rokov minulého storočia. Naopak, komunitná kaviareň na ulici St. Halvards v štvrti Gamlebyen vás pocitovo prenesie do súčasného Berlína, vrátane večerov so živou hudbou a jedlom z populárnej ZZ Pizza, nachádzajúcej sa v susedstve. Podobne rozdielne sú aj sesterské kaviarne Java Oslo a Mocca Oslo. Kým v interiéri Java Oslo v elegantnej štvrti St. Hanshaugen budete obdivovať zachovalý kvalitný dizajn zo 70. rokov minulého storočia a pozorovať život na ulici pri parku St. Hanshaugen, do útulnej Mocca Oslo si naplánujte návštevu po prechádzke vo vilovej štvrti Briskeby, plnej výstavných rezidencií a zastupiteľských úradov. Za pozornosť stojí aj dvojica espresso barov pražiarne Supreme Roastworks, z ktorých jedna sídli v modernom showroome Porsche priamo na promenáde Aker Brygge a druhá v tradičnejšom priestore s otvorenou pražiarňou na ulici Thorvald Meyers v rezidenčnej štvrti Grünerløkka.
Štýlovú retro kaviareň Tøyen & Bar s výberovou kávou, vinylovými platňami, so zaujímavými publikáciami a grafikami nájdete aj na sídlisku zo 70. rokov minulého storočia v multietnickej štvrti Tøyen. V kaviarňach si dajte ku káve okrem obligátnych croissantov aj tradičné severské pečivo ako kysnuté škoricové či kardamómové uzly, koláče s pudingovou plnkou, džemom a kokosovou posýpkou, alebo sladké briošky semlor so šľahačkou. Ak by ste však boli milovníkmi donutov, odporúčam sieť kaviarní My Ugly Baby s kávou z pražiarne Lille Oslo Kaffebrenneri. Neónovo krikľavý vizuál kaviarní je trochu odrádzajúci, ale káva spoľahlivá a donuty nepresladené a ľahké ako obláčik. No najoriginálnejšou kávovou zastávkou bol podľa nás Kiosk! Kaffebar v bývalej čerpacej stanici zo 60. rokov minulého storočia. Miniatúrny interiér ponúka len pár miest na sedenie, ale kryté vonkajšie sedenie využijete aj v daždivom počasí. Nič rozkošnejšie v Osle nenájdete, vrátane najlepších škoricových a kardamómových uzlov, aké sme tu jedli.
Viem, že pre väčšinu ľudí znamená leto pri mori hlavne kúpanie a ležanie na pláži, pre mňa je ale prímorská destinácia vzácna skôr kvôli strave bohatej na plody mora a ryby. Prechádzať sa po tržniciach a rybárstvach, objavovať nové druhy rýb, morské produkty a dosýta sa ich najesť je vždy plán číslo jeden. Niet pochýb, že Nórsko je mekkou milovníkov rýb, keďže farmovanie lososov a rybolov patrí medzi najdôležitejšie odvetvia jeho hospodárstva. Ochutnať marinované lososy, riečne raky, chladené varené krevety či tradičnú nórsku rybaciu polievku so smotanou je pre gurmánov povinná jazda. A kde si dať kvalitné morské plody a ryby v Osle? V tržnici Mathallen je pri stánku s rybami Vulkanfisk rovnomenná reštaurácia, kde sa z čerstvých produktov aj varí. Určite nevynechajte chladené varené krevety, sú príjemne sladučké a s bielym chlebom s maslom, majonézou a citrónom skutočnou delikatesou. Nórska rybacia polievka je vo Vulkanfisku naozaj lahodná a bohatá na ikry z lososa, tresku, koreňovú zeleninu a severské bylinky ako kôpor či fenikel. V centre mesta na námestí Youngstorget sa zas nachádza lahôdkarstvo a predajňa rýb Fiskeriet aj s vlastným bistrom. Vyskúšajte tu napríklad dusené slávky, ktoré sa v Nórsku upravujú na smotane, s hranolkami a majonézou. V menu ale nájdete aj známe jedlá ako fish & chips, rybacie krokety či sušenú, solenú tresku bacalao. No keď majú práve čerstvý tovar, zamerajte sa na vychýrené opulentné misy darov mora pre dvoch.
My sme sa na takúto „vežu“ darov mora chystali do sezónnej reštaurácie Solsiden na móle pod pevnosťou Akershus s výhľadom na more. Raz sme sa tam prechádzali a ihneď ma očarila romantická atmosféra zapadajúceho slnka a ľudí vychutnávajúcich si prírodné scenérie, bublinky a dary mora. Veža je určená pre dvoch, ale pokojne by sa z nej najedli aj štyria dospelí ľudia. K zmesi hrebenatiek, slávok, kreviet, langúst a klepiet krabov dostanete polovicu homára, chlieb, maslo, majonézu, pár omáčok, krčahy s vodu a dve hodiny času. A naozaj mi trvalo dve hodiny, kým som sa horou pancierov a schránok prelúskala, aj ma obsluha pochválila, ako som to pekne zvládla. Ani neviem, či som niekedy držala v ruke všetky tie nástroje, ktoré som mala k dispozícii. Najhrubšie panciere na klepetách homára boli vopred napílené a stačilo ich len rukami rozlomiť. Mäso z ostatných končatín potom len trpezlivo vyšpárať dlhou vidlicou. Viem, že je to pre väčšinu suchozemcov neprijateľná predstava, veľa ľudí nezje nič, čo sa nedá bez námahy nahádzať do úst lyžicou, ale prekonávať kultúrne šoky a gastronomické bariéry patrí medzi moje koníčky a veľmi som si toto privilégium užívala. Nemusím asi dodávať, že táto luxusná večera patrila medzi gastronomické zážitky, na ktoré budem do konca života spomínať. Každému by som dožičila zažiť niečo také.
Inak, ak vyhľadávate kvalitné múzeá, Oslo je v tomto odbore špička. Ak by ste si mali zaplatiť vstup len do troch múzeí, odporučila by som vám nové múzeum Munch, Múzeum lode Fram polárnikov Amundsena a Nansena a múzeum Kon-Tiki námorných výprav Thora Heyerdahla. Posledné dve spomínané múzeá sa nachádzajú na múzejnom ostrove Bygdøy a dostanete sa naň po mori loďou, alebo autobusom cez most. Návštevu si tak môžete spojiť s krátkou výletnou plavbou, vidieť Oslo netradične z mora a pozrieť sa na jeden z mestských ostrovov aj bez toho, aby ste sa išli kúpať. (Na ostrove Bygdøy sa nachádza aj ďalšie svetoznáme múzeum vikingských lodí, ktoré je však momentálne v rekonštrukcii a otvorí sa až v roku 2026.) Múzeá na ostrove Bygdøy majú originálny tvar áčkovej chaty a prirodzene tak zapadajú do prírodného prostredia ostrova. Sú dostatočne veľké na to, aby ste sa v nich aj napriek veľkému počtu návštevníkov necítili stiesnene, a dá sa tu stráviť aj niekoľko hodín, vrátane sledovania dokumentárnych filmov či návštevou originálnych suvenírových obchodov. Na druhej strane, najvyššie podlažia modernej budovy múzea Munch, umeleckej galérie, výskumného a kultúrneho centra, ležiaceho na pobreží v bývalom prístave Bjørvika, slúži aj ako netradičná vyhliadka na mesto a fjord a napriek ťaživému obsahu diela Edvarda Muncha nepôsobí vôbec depresívne. Z ponuky si vyberie naozaj každý – deti interaktívne miestnosti s dielňami, fanúšikovia hudby tematicky zameranú expozíciu prepájajúcu Munchove diela s modernou hudbou, fajnšmekri umenia zase pozoruhodné zbierky umeleckých diel Muncha a ďalších nórskych maliarov. V tejto netradičnej trinásťposchodovej budove strávite tri hodiny, ani nebudete vedieť ako, a odchádzať budete nadmieru spokojní.
Vysoká úroveň verejných inštitúcií, či už po formálnej, architektonickej stránke, alebo obsahovej, je v Osle známa vec. Famózna budova novej opery, postavenej priamo v centre na brehu mora tak, že pripomína ľadové kryhy vynárajúce sa na súš, a ktorej šikmá plošina parteru je odvážne projektovaná bez bariér, pričom pohyb po nej je ponechaný na vlastnú zodpovednosť návštevníkov, funguje aj ako súčasť pešej promenády a ako voľne prístupná vyhliadka na fjord. O kúsok ďalej zas moderná verejná knižnica Deichman poskytuje útočisko a zázemie na oddych v interiéri s dostupnou wifi a sociálnym zariadením. Všetko vzdušné, vizuálne prepojené, so súčasným dizajnom a s najnovšími technickými výdobytkami. V Osle sa po všetkých stránkach budete cítiť ako v budúcnosti, pokrok a nové poznatky sa tu do života implementujú úplne prirodzene. Pozrieť sa do krajiny, v ktorej žije porovnateľné množstvo obyvateľov ako u nás a ktorej prírodné podmienky sú oveľa horšie ako naše, a zažiť, akoby to mohlo vyzerať u nás, keby sme mali schopnejších ľudí, je inšpiratívne, aj keď návrat domov je o to trpkejší. Ale presne takéto impulzy potrebujeme. Porovnávať sa s lepšími a vidieť, že sa dá žiť aj lepšie.
Áno, Nórsko je drahá destinácia, mohla som tým článok začať, ale možno by som niektorých čitateľov hneď odradila. Náročky som však začala vymenúvaním predností, aby bolo vidno, že za peniaze dostanete adekvátnu protihodnotu. Ak ste aj doma naučení uprednostňovať kvalitu pred kvantitou a starostlivo si vyberáte, na čo vynaložíte svoje peniaze, ak si nepotrpíte na zbytočne predražené veci, týždeň v Osle vás nezruinuje. Ceny vstupov do múzeí a pamiatok sú porovnateľné ako kdekoľvek inde v Európe a ubytovanie sa dá zohnať tiež za rozumné peniaze. Stravovali sme sa čiastočne individuálne a do podnikov chodili len zhruba dvakrát denne, jedli sme striedmo a obmedzili sa na alkoholických nápojoch. Napriek tomu aj mne pár dní trvalo, kým som si na ceny v Osle zvykla a uvoľnila sa. No každý minutý cent stál za to a ani raz som nemala pocit, že som peniaze vyhodila do vzduchu. Dostali sme za ne perfektné produkty a služby, získali neopakovateľné zážitky a skúsenosti, ktoré sa peniazmi merať nedajú. Ísť proti prúdu na dovolenku do netradičnej destinácie môže byť objavnejšie a dobrodružnejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prospeli sme tým nielen klíme, spravodlivejšej distribúcii komodít vo svete, ale v neposlednom rade sebe samým.
foto: Jozef Obuch
