Berlín na prvé počutie možno neznie tak atraktívne ako Paríž, Rím či Londýn, ale v mnohých aspektoch je podľa mňa momentálne európskym mestom č. 1. Asi sa zhodneme, že Brusel, ktorý by mal na tento post prirodzene ašpirovať, je skôr umelým konštruktom ako prirodzeným centrom Európy. Zato v Berlíne hneď pocítite, že má čosi navyše. Akúsi vnútornú silu a energiu, ktorá mnohých láka a fascinuje.
Dokonca mám pocit, že po brexite prevzal Berlín po Londýne štafetu európskeho lídra v multikultúrnosti a otvorenosti. Množstvo študentov, mladých ľudí a expatov z celého sveta a všadeprítomná angličtina ako dorozumievací jazyk vás o tom bude presviedčať na každom kroku. No kým v Londýne pramenila mnohovrstevnatosť a pokrokovosť spoločnosti z imperialistickej politiky nadradenosti, v Berlíne sa zakladá na oveľa rovnostárskejšom a slobodomyseľnejšom princípe otvorenej spoločnosti a empatie. Európa sa opäť niekam posunula a sledovať tieto zmeny v spoločnosti na vlastnej koži je obohacujúce.
Berlínske štvrte a kieze
Po pár dňoch v Berlíne som si všimla, že sa intuitívne pohybujem v tých istých štvrtiach Mitte, Kreuzbergu, Neuköllnu, Friedrichshainu, či Weddingu. Viaceré z nich prechádzajú silnou premenou, džentrifikáciou a obyvatelia v snahe identifikovať sa so svojím novým domovom vzkriesili starý sociálny fenomén susedstva „kiez“. Kieze (etymologicky zrejme pochádzajúce zo slovanského slova „chyža“) zakladali v stredoveku slovanskí obyvatelia rybárskych osád na severovýchode Nemecka na ochranu svojho spoločenstva a postupne sa rozšírili aj do iných oblastí krajiny. Kiez dnes už nepredstavuje len bezpečie, domov či komunitu, ale hlavne životný štýl jeho obyvateľov, cítiacich potrebu vybudovať si v anonymnom veľkomeste životný priestor v menšej, ľudskej mierke. Každý kiez má inú identitu, charakter a kultúru a priťahuje iný typ populácie či návštevníkov. Navonok sa vplyv susedstiev pretavuje aj do premien verejného priestoru. Jeho obyvatelia ho obsadia, pretvoria a prispôsobia svojim potrebám a prijmú ho za svoj. V Berlíne tak uvidíte oveľa viac ľudí žiť vonku v uliciach, parkoch a na verejných priestranstvách ako u nás. Všade sú deti, kočíky, cyklovozíky a nikto nikoho zo spoločnosti nevyčleňuje. Nezanedbateľným prvkom verejného života v Berlíne je aj dobrá mobilita – hustá a efektívna sieť koľajovej dopravy, ako aj cyklodopravy. Na rýchlo sa valiace prúdy cyklistov si človek musí chvíľu zvykať, ale aj vďaka dobrej cyklomobilite Berlín nedusia zápchy a život v ňom môže prirodzene plynúť.
Trhy, tržnice a jedlo ulice
Takéto nastavenie životného štýlu sa samozrejme odzrkadľuje aj v gastrokultúre. Silné komunitné a multikultúrne povedomie generuje koncepty, podporujúce stretávanie sa ľudí a zdieľanie jedla či už v krytých halách alebo pod holým nebom. Asi každý, kto Berlín pozná, by vás dnes v prvom rade poslal do tržnice Markthalle Neun v Kreuzbergu. (Tržnica č. 9 je jednou z posledných štyroch dochovaných historických tržníc, ktorých bolo v Berlíne v 19. storočí celkovo štrnásť, odtiaľ ich názvy a číslovanie.) Tržnica je medzi ľuďmi najpopulárnejšia vo štvrtky večer, kedy sa koná pravidelný trh Streetfood Thursday so stánkami s jedlom, pitím, rôznymi ochutnávkami a prezentáciami malovýrobcov potravín a reprodukovanou alebo živou hudbou. Markthalle Neun ale v určitej podobe funguje každý deň a oplatí sa sem prísť aspoň nakuknúť, keď budete niekde v blízkosti. Zastúpenie občerstvenia je naozaj pestré, od studených antipasti a tapas po teplé jedlá do ruky, od tacos, falafelu, knedličiek dim-sum, palaciniek a vaflí až po vyhlásené syrové špecle, mango lassi či naturálne vína. Na kávu si zájdite hneď pri hlavnom vchode do kaviarne Kaffee 9, po chlieb a pečivo do talianskej pekárne Sironi a na zmrzlinu tých najkreatívnejších príchutí do stánku Rosa Canina.
Z najnovších indoorových projektov stojí za zmienku moderná tržnica siete Manifesto. Okrem berlínskej pobočky na námestí Potsdamer Platz nájdete celoročne otvorené Manifesto aj v Prahe na Smíchove a počas letnej sezóny aj pražské Manifesto na Florenci či v Dubline na Námestí St. Andrew. Manifesto priťahuje najmä mladých ľudí. Okrem atraktívnych gastronomických zážitkov organizuje rôzne hudobné a spoločenské podujatia či kino. Wifi je tu samozrejmosťou a práca s laptopom vítaná, čo uvítajú všetci influenceri a digitálni nomádi.
Z množstva trhov pod holým nebom by som rada upozornila na nesmierne populárny Thaipark so stánkami s thajským jedlom v Preußenparku, ktorý sa za dobrého počasia koná od apríla do októbra každý piatok a sobotu. Nedele zas patria pokojnejšiemu a komornejšiemu Street Food auf Achse v Kulturbrauerei v mestskej časti Prenzlauer Berg. V inšpiratívnom prostredí nádvoria bývalého pivovaru môžete obdivovať viacero krásnych foodtruckov a ochutnať trebárs marocký tažín, donuty, čínske vaječné palacinky jian bing, venezuelské empanady a iné špeciality z rôznych kútov sveta. Miesta je tu dosť a Kulturbrauerei poskytuje zázemie aj pre menej mobilných návštevníkov či rodiny s malými deťmi.
Ázijské gastroinšpirácie
V Berlíne dnes už nie je problém dostať sa k žiadnej exotickej kuchyni, ale ázijské patria všeobecne medzi najobľúbenejšie. Pár pozoruhodných príkladov robí z Berlína atraktívnu destináciu aj pre skutočných fajnšmekrov na chute Ázie. House of Small Wonder pred rokmi upútali celý instasvet netradičným priestorom s ikonickým točitým schodiskom. Vchádzalo sa ním do bistra na poschodí, ktoré atmosférou pripomínalo rozvŕzganú plážovú chatrč kdesi na Okinawe. Jedno z prvých miest, kde som ochutnala matcha latté. V súčasnosti kvôli dlhodobej rekonštrukcii sídlia o kúsok ďalej v modernistickej budove z 20. rokov 20. storočia bývalej židovskej dievčenskej školy, navrhnutej architektom Alexandrom Beerom. House of Small Wonder síce dočasne prišli o svoje kultové priestory, ale na jedlá inšpirované Japonskom sa dá spoľahnúť stále. A ak si zadovážite ich kuchársku knihu, môžete si aj doma pripraviť ich skvelé cocktaily (Umeshu High, Bloody Maki, Yuzu Sour), raňajky, dezerty, osviežujúce šaláty či populárne obedové misky donburi, napríklad s kakuni bôčikom a onsen vajíčkom. (Mimochodom, v tej istej budove ako House of Small Wonder sa nachádza aj známe židovské deli Mogg, kde si pochutíte na pastrami či slávnom Reuben sendviči.)
Za inou japonskou špecialitou, ramenom, sa v Berlíne chodí už roky do Cocolo Ramen v Mitte. (Medzičasom otvorili aj druhú prevádzku v Kreutzbergu.) Maličký, rušný japonský bar, kde sa nedá spraviť rezervácia a platiť kartou, ponúka aj iné typické jedlá, ako taštičky gyoza, kura karaage alebo chashu, ale prím hrajú rameny. Miso ramen, shoyu ramen, shio ramen, tonkotsu ramen či štipľavý tantan ramen. Obsluha je veľmi rýchla a efektívna, aby dokázala uspokojiť rad netrpezlivých hostí, čakajúcich na voľné miesta. Dlho sa tu preto neohrejete, ale na záver odporúčam vyskúšať aspoň kórejskú pálenku soju s čerstvou grapefruitovou šťavou, alebo zmrzlinu zo zeleného čaju či tokijský cheesecake, aby ste mali zážitok z Cocola kompletný.
Ale ak by ste v Berlíne mali vyskúšať len jeden ázijský podnik, poslala by som vás do Wen Cheng na čínske ručne ťahané rezance. Sú v Berlíne pomerne krátko, stihli už otvoriť niekoľko pobočiek, ale ani tak nedokážu uspokojiť dopyt po tejto novej berlínskej atrakcii. Už pred začiatkom otváracích hodín sa tu tvorí dlhý rad, keďže sa nedá spraviť rezervácia vopred, ale vyplatí sa počkať. Wen Cheng sa špecializujú na pár jedál, ktoré sa líšia druhom mäsa (hovädzie alebo jahňacie) a intenzitou omáčky k rezancom. Na výber je štipľavejšia a mastnejšia „biang biang“ verzia, alebo jemnejšia „wen cheng“. Netreba sa však toho báť, určite odporúčam autentickejšiu biang biang verziu, veď kde inde si dáte takéto rezance? (Pochádzajú inak z vnútrozemskej provincie Šensi na severe Číny a ich názov odkazuje na zvuk plieskania ručne ťahaných rezancov o podložku, odtiaľ potom ich anglický názov „bang bang noodles“.) Hovädzie mäso je mäkučké, dlho dusené, nakrájané na veľké kusy, jahňacie je zas aromatickejšie. Okrem rezancov si vo Wen Cheng môžete dať bao knedličky (vegetariáni a vegáni s tofu, baklažánom či shiitake hubami), prípadne aj sladkokyslý reďkovkový alebo drvený uhorkový šalát.
Reštaurácie a vínne bary
Wen Cheng bol bez debaty mojím najlepším gastrozážitkom z Berlína, ale oslovili ma aj moderné gastrobary. Restaurant & Bar La Côte má všetko, čo si pod pojmom „ísť do reštaurácie“ predstavujem. Vkusný, neokázalý priestor, stručné menu – ustrice, snacky, malé, aj väčšie jedlá. Interesantné vína, kreatívne alkoholické i nealkoholické cocktaily, perfektný chlieb, niečo sladké po jedle a príjemný, ústretový personál. Zvonka by ste nikdy nepovedali, že sa tu dá tak dobre najesť. Štvrť Schillerkiez, kedysi problémová, je dnes silno džentrifikovaná a kvôli výhodným cenám nájmov tu sídlia mnohé pozoruhodné podniky a inštitúcie. La Côte názvom odkazuje na inšpirácie z francúzskej, ale aj balkánskej, stredomorskej či orientálnej kuchyne. Z toho, čo sme ochutnali, ma najviac bavila ustrica, obrovská, mäsitá a osviežujúca, s yuzu uhorkovou granitou a tobikom. A vyzdvihla by som aj v celku pečený karfiol s misom, ktorý by podľa mňa presvedčil aj najzarytejších odporcov tejto zeleniny.
Podobnú skúsenosť sme mali aj v Café Restaurant Bar Frieda v blízkosti populárnej ulice Schönhauser Allee. Nárožný podnik v sezóne láka k posedeniu na ulici a k pozorovaniu života naokolo. Frieda je celodennou prevádzkou. Neskoré raňajky s kávou, domácim kváskovým chlebom, pečivom a s hudbou z vinylových platní tu plynulo prechádzajú do aperitiva s vermútmi, bublinkami a niečím malým na zahryznutie, do opulentnejších večerí či posedenia s vínom a cocktailmi do neskorých nočných hodín. Od prvého momentu vašu pozornosť upúta kvalitná reprodukovaná hudba, čo je stále v mnohých reštauráciách vzácnosť. Z jedálneho lístka si môžete vybrať denné štvorchodové menu alebo à la carte. Nadchla ma pestrá ponuka jednoduchých, ale efektných zeleninových jedál, gurmánskych obložených chlebíkov, snackov, príloh, šalátov a extravagantnej točenej zmrzliny. Naozaj originálne boli chlebíky s kyslou smotanou, nakladaným tuniakom albacore, cviklou a shisom a famózna bola aj ryba v celku – sultánka červená s fermentovanými paradajkami a chrumkavým čili olejom. Za takúto elegantnú večeru by sa nemuseli hanbiť ani v Paríži.
Preferujete skôr zaujímavé interiéry a nevšedné miesta s históriou? Čo tak skúsiť obed alebo večeru v historickej lekárni? Počas čakania na jedlo v ORA Wine Bar Restaurant sa zabavíte lúštením latinských názvov lekárenských substancií na desiatkach malých zásuviek originálneho lekárenského nábytku. Interiér a vybavenie tohto kreatívneho podniku na námestí Oranienplatz v Kreuzbergu pochádza zo 60. rokov 19. storočia a z 20. rokov 20. storočia. Na jedenie máte na výber z reštauračného troj- alebo štvorchodového menu, alebo z barového menu s jednoduchými pokrmami, snackmi a tzv. small plates na zdieľanie k vínu. Ponuku silno ovplyvňuje sezóna a to, čo je práve k dispozícii na ich vlastnej farme v Spreewalde alebo u iných lokálnych farmárov a chovateľov. Dali by ste si krokety z údenej ryby s pikantnými šľahanými ikrami? Či pórový tarte fine so smrčkami, s lieskovcami, jogurtom s hnedým maslom a kečupom z pečených hríbov? Palacinky so slivkami, s nechtíkovou zmrzlinou a olejom z jadier zo slivkových kôstok? Nie? Nezabúdajte, že ste v apatieke.
Ikony berlínskej kaviarenskej scény
Popri progresívnych konceptoch v jedle, víne či cocktailoch funguje Berlín aj ako mekka výberovej kávy. Okrem Londýna či Prahy asi nenájdete v Európe inšpiratívnejšie a nasledovaniahodnejšie mesto ako Berlín. Udáva trendy v káve už dlhé roky a v mnohých smeroch je neprekonateľné dodnes. Jedným z nich je aj koncept kaviarní s vlastnou pražiarňou jednodruhovej kávy, ktoré vyhľadávam najčastejšie. V tomto segmente sú pre mňa asi najvýznamnejším predstaviteľom Bonanza Coffee Roasters. V Berlíne majú momentálne štyri kaviarne a jednu v Soule, čím svoje impérium rozšírili aj do Ázie. Kaviarne sa líšia veľkosťou, interiérom a atmosférou, čo ale ostáva, je dôraz na kvalitu a pôvod kávy, konzistentnosť pri príprave kávy a profesionalita služieb od obsluhy až po dizajn kaviarní. Ak by som mala odporučiť len jednu ich kaviareň, určite by to bola prevádzka s pražiarňou na Adalbertstraße, v renovovanej industriálnej hale s nádvorím, ktorá je jednou z najpôsobivejších kaviarenských priestorov, v akej som kedy bola. Vzdušnosť a svetlosť industriálu a minimalistické dizajnové zariadenie zo svetlého dreva tu harmonicky dopĺňa vyrastená exotická zeleň. Hneď po vstupe vašu pozornosť upútajú tri voľne stojace baristické pulty, ktoré vás nenechajú na pochybách, že príprava kávy a individuálny prístup k hosťovi je tu na prvom mieste. Hlboký dojem z tejto kaviarne vo vás ostane dlho.
Podobnými legendami sú aj ďalšie dve berlínske pražiarne The Barn Coffee Roasters a Five Elephant. Stačí si vybrať niektorú z ich kaviarní a prístup k dobrej káve budete mať zaručený nielen v Berlíne, ale v prípade Barnu aj na Malorke, v Dubaji či Soule. Výhodou kaviarní s vlastnou pražiarňou je aj to, že sa s ich kávou môžete stretnúť kdekoľvek, kam ju distribuujú. Kávu od Barnu či Five Elephant dnes už nájdete aj na Slovensku a kúpiť si ju a pripravovať môžete aj doma. Každým dúškom takejto kávy ste vlastne tak trochu v Berlíne. A mimochodom, ak by to bolo pre niekoho dôležité, okrem kávy sa do Five Elephant chodí aj na najlepší newyorský cheesecake v Berlíne.
Na pekárenské raňajky s výberovou kávou sa potom vyberte do Albatross Bakery v Kreuzbergu. Pekáreň je maličká, sedieť sa dá len na pár miestach na lavičke na ulici, ale luxusné pečivo v sladkej i slanej verzii, ako aj kávu si môžete zobrať so sebou trebárs do parku alebo domov každý deň. Personál i ponuka je medzinárodná a koncept vysoko udržateľný. Môžete tu odovzdať recyklovateľné obaly, alebo si zobrať použitú kávu ako hnojivo pre rastliny. Albatross je ako celý Kreuzberg. Komunitný, nezávislý a zapamätateľný. Ak si ale potrpíte na pohodlné raňajky za stolom, s príborom a kávou v šálke, najlepšie sme zažili asi v kaviarni Annelies, rovnako v Kreuzbergu, s inšpiratívnym priestorom, ľuďmi i ponukou. Ich „signature dish“, chlieb s praženicou a strúhaným údeným žĺtkom, sme nemohli vynechať. Tak, ako je na pohľad jednoduchý, je chuťovo rafinovaný. Stačí jedno takéto vizuálne efektné jedlo a ľudia sa k vám pohrnú cez pol zemegule. Ako sa vraví, takto sa to robí!
Mesto z nadhľadu a výšky
Kým v berlínskych reštauráciách, kaviarňach a baroch nebudete mať núdzu o dostatočne „instagramovateľné“ objekty a priestory, exteriérmi mesto nijako neohúri. V Berlíne si veľa romantických fotiek s ľúbivými zákutiami či impozantnými pamiatkami neurobíte. Okrem obligátnej Brandenburskej brány, ktorej okolie sa po nedávnom dobudovaní stanice metra na bulvári Unter den Linden výrazne zmenilo k lepšiemu, či Stĺpa víťazstva so sochou zlatého anjela, notoricky známeho z Wendersovho filmu Nebo nad Berlínom, si človek ťažko vybaví aj niečo iné. Aj v tomto prípade však platí, že niekedy je lepšie sa nad veci povzniesť a pozrieť sa na ne z nadhľadu. A to doslova. Zaujímavé vyhliadky nesklamú nikdy a dovolia vám mesto vidieť z trochu inej perspektívy, pri ktorej prestanete vidieť jednotlivosti a začnete vnímať mesto ako živý organizmus.
Po vyhliadke z už spomínaného Stĺpa víťazstva, z ktorej uvidíte celé zelené pľúca Berlína – Tiergarten, odporúčam aj večernú prehliadku berlínskej televíznej veže Fernsehturm. Štvrtá najvyššia samostatne stojaca stavba v Európe je súčasťou asociácie najvyšších veží a mrakodrapov World Federation of Great Towers a ponúka pohľad na Alexanderplatz. Na toto najväčšie námestie bývalého východného Berlína sa tiež lepšie pozerá z výšky a ideálne večer, keď objekty socialistickej výstavby zahalí milosrdná tma a do ďaleka sa rozžiaria lichotivé svetlá nočnej metropoly. Nad vyhliadkou sa nachádza aj otáčavá reštaurácia, z ktorej si počas hodinovej návštevy pozriete mesto dookola až dvakrát.
Ak by však bola veža pre niekoho až príliš retro, mám ešte jeden tip. Výstup do kupoly Bundestagu. Po vypálení sídla Ríšskeho snemu v roku 1933 došlo k jeho zrekonštruovaniu až po zjednotení Nemecka v roku 1999, odkedy v ňom opäť zasadá nemecký parlament. Rekonštrukcie sa ujalo prestížne architektonické štúdio Normana Fostera, ktoré vyriešilo chýbajúce zastrešenie hlavnej zasadacej siene návrhom priehľadnej sklenenej kupoly, do ktorej sa dá pešo vyjsť až na vrchol. Občania tak symbolicky dozerajú na parlament a zastupiteľstvo má stále na zreteli, kto na ich prácu dohliada. Bundestag sa stal symbolom demokracie a otvorenej spoločnosti moderného Nemecka a zároveň aj svetovou architektonickou dominantou s významným mestotvorným potenciálom. Vstupom do kupoly Bundestagu získajú návštevníci prístup na otvorenú strešnú terasu s panoramatickým výhľadom na mesto, prezrú si zblízka spojenie modernej i historickej architektúry v praxi, chod významnej štátnej inštitúcie i stálu výstavu, venovanú histórii snemu a udalostiam vedúcim k zjednoteniu novodobého Nemecka. Žiarivý príklad toho, ako by v súčasnosti mala fungovať moderná architektúra.
Pod povrchom
V Berlíne sa dajú nájsť skutočné poklady. Len naň asi potrebujete byť aj vnútorne nastavení. Napriek tomu, že vás Berlín možno nechytí za srdce hneď na prvý raz, bude vás provokovať prísť znovu. Opakovane zisťovať, čo je pod jeho hrubou šupkou, a objavovať aj hlbšie vrstvy a krásy, ktoré na prvý pohľad nevidno. Mnohé berlínske pamätihodnosti vzbudzujú skôr nepríjemné ako povznášajúce pocity. Sú svedkami hrôz a utrpenia z minulosti, ktoré nie každý dokáže stráviť. Bohužiaľ, ani dnes nie je v Berlíne všetko slnkom zaliate a vyhliadky sú ponuré. Európa má lepšie časy za sebou a dôsledky kríz naplno ešte len pocítime. No kto chce, stále tu nájde mesto hrdé a obdivuhodné, ktoré zaujme aj v nečase a nepohode. Len netreba zostávať na povrchu a chcieť vidieť viac než len turistické minimum. Trochu sa potrápiť, hľadať. Apropo, viete, čo robia gurmáni v Berlíne, keď prší? Prechádzajú sa po šiestom poschodí vychýreného obchodného domu Kaufhaus des Westens. V oddelení lahôdok.
foto: Jozef Obuch
