autor: Zuzana Obuchová, natanieri.sk,
foto: Jozef Obuch
Mám pocit, že väčšina ľudí, ktorí sa primárne jedlu nevenujú, si nevie pojem „slow food“ vysvetliť. Nevedia, čo si majú pod ním predstaviť. Medvediu službu mu robí aj laické vysvetlenie, že je to opak „fast foodu“, lebo ani tomuto výrazu ľudia príliš nerozumejú a hádžu ho do jedného vreca s „junk foodom“ či „street foodom“.
Naposledy som sa stretla s tvrdením, že slow food je odozvou na kultúru stravovania v podnikoch rýchleho občerstvenia, kde nemáme dostatok času si jedlo poriadne vychutnať. Je to síce pravda, ale ide len o zlomok celej slowfoodovej rovnice a pohľad bežného konzumenta služieb, ktorý o pôvode jedla veľmi nerozmýšľa.
Ani sa potom nečudujem, že sú ľudia z pojmu slow food zmätení, lebo podľa nich by slow food mali byť všetky reštaurácie, v ktorých môžeme vysedávať a vychutnávať, koľko chceme, tak prečo by zrazu mali byť novým hnutím? Zmiatli by sme ich ešte viac, ak by sme im povedali, že fast food je aj drvivá väčšina výrobkov zo supermarketov, pochádzajúcich z konvenčného potravinárskeho priemyslu. Ale možno na tomto príklade by najlepšie pochopili, že slow food nie je ani tak o dostatku času na konzumáciu a vychutnávanie si jedla ako na jeho produkciu a prípravu.
Niektoré techniky a výrobné procesy sú obzvlášť citlivé na čas. Nijako sa nedajú urýchliť ani obísť a vyžadujú si ľudský vklad. Jednou z nich je prírodné kvasenie. Nielenže sú kvasené potraviny zdraviu prospešné (a vo fermentovanej podobe často aj stráviteľnejšie), ale sú aj veľmi chutné, lebo sú priam natrieskané chuťou umami. Vedeli ste, že Kórejčania rozoznávajú dva rozmery chutí? Jeden, pri ktorom vzniká chuť na jazyku a dokáže ju vyprodukovať hocijaký technológ výroby, a druhý, pri ktorom vzniká chuť ručnou prácou, osobnou zainteresovanosťou, pozornosťou a starostlivosťou človeka, ktoré sú pri príprave kvasených potravín také typické. Navyše sú prírodne kvasené produkty nezameniteľné originály. Neexistujú na svete dva rovnaké fermenty, ani keby boli robené rovnako. Asi preto sa domáce fermentovanie človeku hneď tak neomrzí, stále je iné a prekvapivé.
Kvasíme doma
Každý rok je to u mňa v kuchyni rovnaké. Na prelome leta a jesene, keď dozrievajú baranie rohy, čili papričky a feferóny, nastáva čas na prvé kvasenie a výrobu domácej čili omáčky sriracha. Sriracha je prvá z radu zbraní proti nepohode a chorobám, ktorými sa na zimu zásobujem. Recept je smiešne jednoduchý a hotová omáčka si vyžaduje len pár dní času. Zvyknem si ju preliať do originálnej fľaštičky od srirache, dobre sa s ňou manipuluje a jedna dávka mi vystačí na celú zimu. Neskôr prichádza na rad ďalšia ázijská špecialita, kvasená listová zelenina dưa chua na rýchlu spotrebu. Recept na ňu dostal muž od majiteľa vietnamského bistra Phong Nam z trhu na bratislavskej Miletičke a odvtedy ju robievame každú zimu. Pripravuje sa z istého druhu čínskej kapusty s hrubšími stonkami, ale použiť sa dá akákoľvek pevnejšia listová či stonková zelenina ako mangold, listy z cvikly, karfiolu či brokolice. My ju robíme z kapusty pak choi a používame ako sladkokyslú prílohu k teplým i studeným jedlám namiesto sterilizovanej zeleniny. Neminieme potom toľko zaváraných uhoriek a nekopia sa nám všade prázdne fľaše.
Okolo Vianoc, keď už odvšadiaľ vonia kapustnica, vyrábame kimči. Okrem iného ho užívam ako medicínu, keď cítim, že na mňa niečo lezie. Spraviť si domáce kimči je oveľa jednoduchšie, než by sa mohlo zdať. Nedá sa nijako pokaziť. Môže sa jesť od začiatku začerstva ako kimči šalát a kvasiť pri izbovej teplote začne po pár dňoch. Je len na vás, kedy prudké kvasenie zastavíte a odložíte kimči do chladničky. Tam naň po čase môžete úplne zabudnúť, bude zrieť aj niekoľko rokov. Ale pochybujem, že vám tak dlho vydrží. Má fantasticky bohatú chuť a arómu, dodá hocijakému jedlu hĺbku a rafinovanosť a z nálože umami budete mať dobrú náladu ešte niekoľko dní. No a na záver zimy, keď už nám z dopestovanej zeleniny ostáva v pivnici len cvikla, kvasím cviklu. Na tenké plátky pokrájanú cviklu naložím do kvasného súdka na spôsob kvasenej kapusty. Na rozdiel od kapusty však cvikla nezmäkne tak rýchlo a stále chutí sviežo a chrumkavo. Vraj sa pravý boršč robí z kvasenej kapusty a čerstvej cvikly alebo z kvasenej cvikly a čerstvej kapusty. Tak toto je na ten druhý recept.
Mojou kuchyňou už prebublalo asi všetko od kvasu na chlieb, indické placky dosa, ruské bliny cez jogurt a mliečny kefír až po ďumbierové „šampanské“ či kombuchu. Ale aby ste si vedeli predstaviť, čo všetko je v domácich podmienkach možné, tak vedzte, že mužovi sa podarilo dopestovať aj miso. Japonskú pastu z fermentovanej varenej strukoviny (máme dva druhy z bielej fazule a červenej šošovice) s kodži – ryžou naočkovanou kultúrnymi spórami Aspergillus oryzae. To už je naozaj super slow food. Čakáte minimálne rok, kým sa dostavia aké-také výsledky, trpezlivo, bez prístupu vzduchu a kontrolovania. Čím staršie miso, tým tmavšie, homogénnejšie, vyzretejšie a chuťovo komplexnejšie. Naše má už viac ako šesť rokov a stále zreje do krásy. Asi na žiadny iný počin v kuchyni som nebola taká hrdá.
Keď to v bistre bystro buble
Čakali sme tridsať rokov, kým sa aj u nás začali objavovať podniky, ktoré by investovali do prípravy jedál čas a dorábali si základné suroviny sami. Prevádzky, ktoré by si piekli vlastný chlieb, pečivo, koláče, vyrábali čerstvé cestoviny, vývar, džemy, sirupy. Bolo len otázkou času, kedy sa aj do našich končín dostane trend, ktorý globálne spopularizovala nová severská vlna a ktorého súčasťou bolo práve spracúvanie surovín bezo zvyšku, využívanie divých plodín a starodávne, pomalé procesy uchovávania potravín. Dnes sa už dá aj u nás v niektorých maloobchodných sieťach zohnať čerstvé lístkové cesto z masla, vyrobené priamo na mieste, kimči od slovenského výrobcu, orieškové nátierky a nemlieka a iné špeciality remeselnej výroby, plátajúce obrovské diery na našom trhu s potravinami. Slow food sa pomaly dostáva do maloobchodu, do reštauračného biznisu, cateringu i pouličného občerstvenia.
Prvý raz som u nás zaregistrovala slow food v reštaurácii v roku 2016, keď sa otvorilo bratislavské bistro Fach. Poznávacím znamením podobných podnikov je vlastná pekárenská výroba. Od chlebového kvasu to potom nie je k ostatným fermentovaným výrobkom ďaleko. Slowfoodový podnik na prvý pohľad rozpoznáte aj podľa množstva vystavených fliaš so záhadným obsahom v rôznom štádiu rozkladu. Vlastné produkty sú tá najlepšia výzdoba a reklama dobrej reštaurácie či bistra. O to viac, ak sú bohato zastúpené aj v jedálnom lístku a dajú sa aj kúpiť. Bistro Fach má okrem kvasenej zeleniny v ponuke aj fermentované limonády na báze kombuchy a tibi. Všetko vyššie spomenuté platí aj o trnavskej Akademii – od pekárne až po fľaše s domácimi fermentmi, ktoré si po príchode do reštaurácie hneď všimnete. Pozitívnych príkladov je v Bratislave i na Slovensku iste viac. Pandémia okrem iného prinútila podniky nastaviť si sortiment tak, aby sa dal zobrať so sebou a prípadne dokončiť doma. Pribudli tak na trhu novinky ako hotový vývar vo fľaši a čerstvé rezance, ktoré som predtým ako spotrebiteľ márne hľadala v obchodoch. Koľkokrát som si idúc unavená z práce hovorila, ako by mi pomohlo, keby som mohla po ceste kúpiť čerstvé, na mieste robené parené buchty alebo cestoviny na večeru. Niekde, kde by som vedela, kto ich za mňa spravil, a mohla ich pokojne dať doma deťom.
V Prahe je už viac ako päť rokov pojmom a mekkou slow foodu karlínska Eska. Od začiatku existencie má v menu napríklad kvasenú červenú pšenicu, pôvodnú odrodu pšenice, ktorá sa na našom území pestovala v minulosti. Eska si dorába veľmi veľa produktov priamo na mieste a ich ponuka sa neustále rozvíja a mení. Rovnako rozšírili sortiment produktov a lahôdok na osobný odber či rozvoz. Kvasené produkty neodmysliteľne patria aj k pekárni Praktika. Nedávno otvorili novú predajňu Praktika Shop na Letnej a okrem pekárenských výrobkov si v nej môžete kúpiť aj ich vlastné kimči, ktorým ochucujú croissanty. Neuveriteľné je, že Praktika čoskoro otvára novú prevádzku aj v Karlíne. Zdá sa, že koronakríza remeselným pekárňam pomohla. A tým aj nám všetkým. Pekárne sú azda posledným miestom, ktoré by štát mohol zavrieť. Inak, čo sa fermentovaných nápojov týka, asi najoriginálnejšie sme ochutnali v Prahe v Eatery v Holešoviciach, ďalšom ukážkovom slowfoodovom podniku. Na jedálnom lístku nájdete vždy niečo s kvasenou zeleninou, ale aj špecialitky ako kvásková omáčka či fermentované chorizo. Vo Výčepe na Korunnej ulici si už po príchode všimnete výstavku všakovakých sklenených pohárov a fliaš s octami a nálevmi. Super experimentujú s kombuchou, ktorú fermentujú napríklad s jablkovými šupkami, s čajom z ríbezľových listov alebo kávovou usadeninou. Najnovšie takisto rozšírili portfólio o koloniál a predávajú hotové jedlá a výrobky v sklenených fľašiach.
Inak, z Rakúska by som v tomto smere ešte rada spomenula malú rodinnú reštauráciu Schneiderei v dedinke Leithaprodersdorf. V hlavnej miestnosti vás zaujmú všadeprítomné sklenené demižóny s ťažko identifikovateľným obsahom a fľaše s kvasnými zátkami s naloženým ovocím a zeleninou, ktoré dávajú tušiť, že tu to s jedlom myslia vážne. Fermentované kvety magnólie, kombucha, nasolené kvety bazy, kvasené kaleráby, demižón orechovice. Na konzervatívnom rakúskom vidieku by ste nič z toho nečakali. Aj preto je objavovanie týchto skrytých pokladov v našom okolí také vzrušujúce, lebo nikdy neviete, kedy natrafíte na podobný skvost.
Nič z toho, čo zažijete v Európe, sa však nemôže rovnať kultúre fermentovania v Ázii. Ako som už spomínala vyššie, majstrami fermentácie sú Kórejčania. Spracujú takto hádam všetko, kimči robia asi zo všetkých druhov zeleniny. Prídete na hociktorý pouličný trh alebo tržnicu s jedlom a neviete si vybrať. Len v Kórei sa vám môže stať, že budete jesť fermentované s fermentovaným, ako sa to stalo nám prvý večer v Soule. Túlali sme sa s mužom po štvrti, kde sme bývali, a hľadali nejaké autentické miesto na večeru. Nevedomky sme vošli do rodinného podniku, ktorý sa špecializoval na kimči, a čokoľvek sme si objednali, pozostávalo z nejakej formy tofu a kimči. Bez chleba, na lačný žalúdok, šok. Základom kórejskej kuchyne sú tri fermentované ingrediencie – sójová omáčka, sójová pasta dvenčang (obdoba japonskej pasty miso) a štipľavá papriková pasta gočučang. V regióne Sunchang sa vyrábajú tradičnou metódou už po stáročia, miestne manufaktúry spoznáte podľa dvorov plných kameninových kvasných nádob a môžete sem prísť na ochutnávku sójových omáčok alebo si sami vyrobiť pastu gočučang. Nie je vôbec taká pekelne pálivá, ako by sa mohlo zdať. Ak ju poznáte len ako trvanlivú zo supermarketu, ohromí vás. Jesť na mieste bibimbap s takouto živou fermentovanou pastou je úplne iná liga.
Dobré veci vznikajú z trpezlivosti
Aj keď sa na domácu výrobu ázijských špecialít nechystáte, nie je na škodu vedieť, kam sa obrátiť po radu či inšpiráciu, ak sa rozhodnete s fermentovaním začať. Často sú to drobnosti, ktoré vás nič nestoja, ale získate do života nové pôžitky a rituály, ktoré vám upevnia nielen zdravie, ale aj sebavedomie. Ako základ vrelo odporúčam český blog Zkvašeno.cz. Dvojica autorov v nej veľmi prístupným spôsobom popisuje roky skúseností s kvasením, kysnutím či fermentovaním od A po Z. Nájdete tu okrem iného veľmi dobrý zoznam základného vybavenia, pojmov, literatúry a riešenia problémov v češtine, ak si na čítanie v cudzích jazykoch netrúfate. Navyše autorka blogu preložila do češtiny aj kľúčovú publikáciu od svetoznámeho propagátora kvasenia Sandora E. Katza Síla přírodní fermentace (v origináli Wild Fermentation), ktorá ju pred rokmi k domácemu kvaseniu priviedla. Mimoriadne jej preklad oceňujem, lebo je na ňom cítiť, že ho robil človek, ktorý sa v problematike vyzná a vie, o čom píše.
Ak vám však nerobí problémy angličtina, siahnite po rozšírenom vydaní tejto knihy pod názvom The Art of Fermentation (Umenie fermentácie), ktorá získala aj prestížne ocenenie James Beard Award. Odporúčam ju aj tým, čo neplánujú nič kvasiť, lebo je to jedna z tých kníh, pri čítaní ktorej sa vám rozjasní. Dostane vás! Neobsahuje len návody a receptúry, ale pútavo opisuje mnoho súvislostí s presahmi do oblastí, o ktorých by ste ani neuvažovali. The Art of Fermentation je písaná veľmi prehľadne a stručne, môžete ju kedykoľvek otvoriť na akejkoľvek strane a hneď sa začítate. Len prelúskať sa predslovom Michaela Pollana vám zaberie niekoľko dní, lebo toľko zaujímavých myšlienok naraz nebudete vedieť spracovať a budete sa k nim niekoľkokrát vracať. Neprezradím viac, aby som vás nepripravila o zážitok z čítania.
No a do tretice mám niečo aj pre fajnšmekrov a fanatikov do kvasenia. The Noma Guide to Fermentation, vyčerpávajúci sprievodca fermentáciou zo svetoznámej kodanskej reštaurácie Noma, s podtitulom Foundations of Flavor (Základy chuti). Oveľa exaktnejšia publikácia ako Katzova hippie príručka, ponúkajúca modernejší pohľad a sofistikovanejšie recepty na kodži, sójové omáčky shoyu, omáčky garum, octy a momentálne vychytenú čiernu zeleninu a ovocie. Ak máte doma vákuovačku a aspoň trochu kutilského ducha, vybláznite sa do sýtosti.
Kvas doby
Čo mňa osobne fascinuje na umení fermentácie, je jeho kultúrny odkaz. Kvasenie je jednou z najstarších foriem spracovania potravín, siahajúcou až do prehistórie človeka, a potvrdzuje, že jedlo je základom našej kultúry. Nie je úžasné, že slová a výrazy ako kultivácia pôdy, mikrobiologická kultivácia, kultivátor, kultivar, kultivovať, kultivovaný, kultúrna plodina, jogurtová kultúra pochádzajú všetky z latinského slova cultura? Že je vlastne všetko od mikroorganizmov cez poľnohospodárstvo, zdravie až po kultúru vzájomne prepojené, nemôže bez seba existovať a úzko súvisí s výživou a prežitím ľudstva? Nie je úžasné, že dokážeme prirodzenou fermentáciou rýchlo sa kaziace plodiny, akými sú obilie, hrozno či produkty ako mlieko a mäso, premeniť na trvanlivejšie a oveľa cennejšie komodity ako chlieb, víno, klobása či syr? A že sa toto umenie tiahne naprieč kontinentmi a etnikami od Grónska cez Japonsko až po Južnú Ameriku? Nad tisícročným majstrovstvom, remeselnou zručnosťou a múdrosťou človeka nemožno len tak mávnuť rukou.
Po pomalšom živote sa márne volalo už roky. Okrem pomalého stravovania sa často spomínala pomalá móda či pomalé cestovanie. Povestné ucho na džbáne sa však odtrhlo a dnes máme paradoxne len ten čas. Čas, vďaka ktorému si množstvo ľudí uvedomilo, že sú schopní upiecť si vynikajúci chlieb len z múky, vody a soli a že na tom vlastne nič nie je. Čas, ktorý mnohí využili na to, aby sa naučili variť a zabezpečovať si stravu sami. Je dobré myslieť na to, že všetci títo ľudia už budú múdrejší a budú vedieť, čo chcú, keď sa opäť reštartuje gastronómia a cestovný ruch. Teší ma, že aj napriek pandémii (a možno práve preto) sa stále viac reštauratérov usiluje o nový, šetrný prístup k vareniu, k surovinám a prezentuje sa vlastnou prácou a dômyselnosťou. Gastro žije a čaká na zaočkovanie novou kultúrou.
Vietnamská kvasená zelenina dưa chua
pevná listová zelenina (pekinská kapusta, čínska kapusta, pak choi a pod.)
1 cibuľa (môže byť aj červená)
cca 5 cm kus ďumbiera
1 l vody
1 a ¼ lyžice soli
3 lyžice cukru
¾ lyžice bieleho ryžového octu
Kapustu umyjeme, dobre osušíme, pokrájame na väčšie kúsky a necháme na utierke alebo papieri obschnúť (aj cez noc) na vzduchu. (Čím suchšia kapusta bude, tým ľahšie prebehne osmóza.)
Na nálev si privedieme vodu, cukor, soľ a ocot (výslednú chuť prípadne ešte doladíme) takmer k bodu varu a odstavíme.
Očistenú cibuľu a ďumbier nakrájame na tenké kolieska, premiešame ich s obschnutou kapustou a natlačíme do sklenenej alebo plastovej uzatvárateľnej nádoby. Zalejeme teplým nálevom tak, aby bola všetka zelenina ponorená. Ak treba, zaťažíme ju, aby neplávala (napríklad vodou v mikroténovom vrecku). Nádobu po úplnom vychladnutí nálevu uzavrieme a necháme pri izbovej teplote niekoľko dní kvasiť. Keď sa nálev začne kaliť, kontrolujeme chuť každý deň, kým nie je zelenina dostatočne kyslá. Keď nám chuť vyhovuje, skladujeme nádobu so zeleninou v chladničke.
Zeleninu (i nálev) používame ako šalát, prílohu alebo súčasť hotových jedál, ale aj na varenie a ďalšie spracovanie.
Thajská čili omáčka sriracha
330 g červených čili papričiek a/alebo feferónok bez stopiek
3 strúčiky cesnaku
2 lyžice hnedého cukru
½ lyžice soli
¼ šálky octu
V kuchynskom robote rozmixujeme umyté a pokrájané čili papričky/feferónky, pretlačený cesnak, cukor a soľ. Prelejeme do čistej zaváraninovej fľaše a necháme stáť zakryté (napríklad tanierom) pri izbovej teplote. Každý deň kontrolujeme fermentáciu (3 – 5 dní sledujeme vytváranie malých bubliniek) a premiešavame, kým fermentácia (nárast obsahu) neustane (ďalšie cca 2 – 3 dni). Potom zmes prelejeme do mixéra a vymixujeme s octom dohladka. Zmes prepasírujeme cez jemné sitko, privedieme k varu a pri nízkej teplote vyvaríme do zhustnutia, cca 5 – 10 minút, kým omáčka neuľpieva na vareške. Uchovávame ju vo vzduchotesnej nádobe v chladničke zhruba pol roka. Z uvedeného množstva vyjde cca 150 ml omáčky. Väčšie množstvo omáčky môžeme preliať do fľaštičiek a vysterilizovať.
Omáčku používame ľubovoľne na dochucovanie polievok, šalátov, zeleniny, vajíčok, omáčok, grilovaných jedál, ázijských jedál, do marinád, dresingov, dipov a podobne.
Kimči
1 veľká pekinská kapusta
1 šálka hrubozrnnej morskej soli
5 šálok vody1
dlhá biela reďkovka daikon
¼ hrušky nashi (nemusí byť)
4 jarné cibuľky
1 lyžica ryžovej múky
½ šálky vody
6 – 8 strúčikov cesnaku
3 cm kúsok ďumbieru
1 a pol lyžice solených kreviet (alebo pasty zo sušených kreviet)
1 kopcovitá lyžica mletého čili (alebo mletej červenej štipľavej papriky)
1 lyžica sezamu
3 lyžice sardelovej omáčky
½ šálky vody
Kapustu zbavíme zvädnutých okrajových listov, prekrojíme pozdĺžne na štvrtiny (alebo osminy, kto má veľmi veľkú kapustu), tak aby sa nerozpadli a držali na hlúbe pokope. Vo vode rozpustíme polovicu šálky soli a kapustové štvrtiny do nej namočíme. Zvyškom soli kapustu list po liste nasolíme, dobre ponoríme a necháme odstáť aspoň pár hodín. Počas toho kapustu každú hodinu-dve prekladáme, spodné kusy nahor, horné navrch, stláčame pod vodu, aby sa kapusta rovnomerne nasolila a namočila.
Medzitým si pripravíme ryžovú kašičku, ochucovaciu zmes a ďalšie druhy zeleniny.
Ryžovú múku rozmiešame vo vode a pomaly za stáleho miešania privedieme k varu a na miernej teplote varíme až do zhustnutia. Odstavíme a necháme vychladnúť.
V mažiari rozdrvíme alebo v kuchynskom robote rozmixujeme očistený cesnak, ďumbier a solené krevety na kašu. K nim pridáme čili, sezam, sardelovú omáčku, vychladnutú ryžovú kašičku a vodu. Dobre rozmiešame a necháme chvíľu odstáť.
Očistenú reďkovku, hrušku a jarné cibuľky nakrájame na tenké rezančeky. Premiešame s ochucovacou zmesou a necháme chvíľu odstáť.
Nasolenú kapustu dobre prepláchneme v čistej vode a necháme zväčša odkvapkať. Postupne ju prekladáme list po liste s ochucovacou zmesou so zeleninou a celé štvrtiny takto pripravenej kapusty natlačíme do uzatvárateľnej sklenenej fľaše, kameninového súdka alebo plastovej dózy. Zalejeme zvyškom šťavy z ochucovacej zmesi, uzavrieme a necháme pri izbovej teplote skvasiť. (Kimči ale môžeme konzumovať aj hneď.) Občas uvoľníme uzáver a vypustíme nahromadený plyn. Po pár dňoch môžeme kimči skladovať v chladničke, v chlade kvasí pomalšie. Kimči konzumujeme ako šalát, prílohu alebo ho používame na ďalšie varenie vrátane šťavy.
Pražená ryža s kimči
varená ryža (najlepšie z predchádzajúceho dňa)
1 lyžica rastlinného oleja
2 – 3 plátky slaniny na osobu
cca 1 šálka pokrájaného kimči
½ šálky šťavy z kimči
1 cibuľa
1 mrkva
1 lyžička – 1 lyžica sójovej omáčky (podľa slanosti kimči)
1 lyžička kórejskej čili pasty gočučang (nemusí byť)
1 jarná cibuľka na osobu
1 lyžička sezamového oleja
rastlinný olej
1 vajce na osobu
čierne korenie
Vo woku si rozpálime olej a opražíme na ňom kúsky slaninky dochrumkava. Potom pridáme na tenké polkolieska nakrájanú cibuľu, nahrubo nastrúhanú mrkvu, pokrájané kimči a opekáme pár minút. Podlejeme šťavou z kimči, pridáme pastu gočučang a premiešavame pár minút, kým zelenina trocha nezmäkne. Nakoniec pridáme uvarenú ryžu a opekáme, kým sa neprehreje a nepremieša. Dochutíme sójovou omáčkou a na záver premiešame s pokrájanou jarnou cibuľkou a sezamovým olejom.
Na panvičke si na troche oleja urobíme volské oko, posolíme, posypeme ho čiernym korením a podávame s praženou ryžou.
