Boj za ochranu biodiverzity sa stáva kľúčovým. Ide o boj za prežitie našej planéty, nielen samotného ľudstva. Čelíme nezvrátiteľnej strate celých ekosystémov a celosvetovej klimatickej kríze, ktorá ohrozuje nás všetkých. Narúšanie biodiverzity výrazne napomáha vzniku pandémií zdrvujúcich rozmerov, ako nám to ukazuje aj momentálna situácia.
Všetci vnímame, ako sa naše životné tempo za posledné týždne spomalilo. Uvedomili sme si, že napriek ťažkému obdobiu sme dostali luxusný dar: čas, ktorý by si ešte začiatkom tohto roka málokto z nás doprial. Zrazu nachádzame priestor pre aktivity, ktoré si tento drobný luxus vyžadujú. Siahame po knihách, sme hladní po informáciách a baví nás počúvať, študovať, učiť sa novým veciam. A to všetko k chvále pomalosti.
Chvála pomalosti je útla knižka z pera istého britského novinára, do ktorej by ste sa mali začítať práve teraz. Myšlienky o hnutí pomalosti neboli nikdy také jasné a zrozumiteľné ako v období, ktorým práve prechádzame. Pomalosť však nie je chápaná ako neschopnosť, lenivosť či slabosť. Práve naopak, je chápaná ako kvalita, o ktorú v rýchlej dobe často prichádzame. Argumenty proti kultu rýchlosti, ktoré autor v knižke zhromažďuje, súvisia so všetkými oblasťami dnešného života, jedlo a spôsob stravovania nevynímajúc. Na nich sa rýchlosť života podpísala asi najviac. Veľa ľudí je nekvalitné potraviny, uprednostňuje stravovanie vo forme rýchleho občerstvenia, takmer nevarí a nezakladá si na zdravom životnom štýle.
Nie je preto prekvapujúce, že celé hnutie pomalosti (slow movement) vzišlo práve z jedla a spôsobu stravovania. A rovnako nie je prekvapením, že sa to celé udialo v Taliansku. Presnejšie v Piemonte, v 80. rokoch minulého storočia. Slow Food, dnes úspešné medzinárodné hnutie, ktorého symbolom je malý červený slimáčik, založil novinár, aktivista a gastronóm Carlo Petrini. V tom čase išlo o reakciu na šíriacu sa globalizáciu stravovania v štýle fast food a zrýchľujúce sa životné tempo, strácajúce sa miestne kulinárske tradície a chýbajúci záujem ľudí o to, čo jedia, odkiaľ jedlo prichádza a ako jeho konzumácia ovplyvňuje svet okolo nás.
Slow Food je silným globálnym hnutím, ktorého cieľom je pomáhať drobným roľníkom, rodinným farmám a remeselným výrobcom potravín. Svojím prístupom a prostredníctvom miestnych združení sa snaží zachovávať a chrániť kultúrne dedičstvo, tradície a biodiverzitu. Po celom svete, vo viac ako 160 krajinách spája ľudí, čo kladú dôraz na kvalitné potraviny a svojím prístupom podporujú roľníkov, farmárov, rybárov, včelárov, pekárov, mäsiarov, cukrárov, ktorí vyrábajú s rešpektom k prírode, k zvieratám ale i k miestnym komunitám. Vo svojich výrobných postupoch uchovávajú tradície a výrazne prispievajú k ochrane biodiverzity.
Hnutie Slow Food si už dnes milióny ľudí na celom svete spája s malým červeným slimáčikom, ktorý sa stal symbolom spomalenia v životnom tempe. Inšpiruje nás k tomu, aby sme si našli čas a intenzívnejšie vnímali vlastné potreby, aby sme sa vzdelávali, cestovali, ochutnávali a spoznávali samých seba cez to, čo máme radi, čo nám chutí a čo je dobré. Čas nám pomôže pochopiť kvalitu a nachádzať dobré potraviny.
Miestne združenia, ktorých je v rámci Slow Food po celom svete viac ako 1 500, preberajú úlohu mediátora a cez vzdelávacie aktivity, poradenstvo, organizovanie miestnych trhov, prezentačných podujatí a degustácií prepájajú ľudí, ktorým záleží na tom, čo jedia, s roľníkmi, rodinnými manufaktúrami a výrobcami, ktorí želanú kvalitu vyrábajú.
Pri posudzovaní kvality potravín sa Slow Food opiera o tri faktory. Potraviny musia byť: dobré – to, čo jeme a pijeme, musí pozostávať zo surovín najvyššej kvality, musí chutiť a prospievať nášmu zdraviu;
čisté – potraviny majú byť vyrábané v súlade s prírodou, bez toho, aby ich výroba zaťažovala prírodné zdroje, ekosystém alebo životné prostredie, a tak, aby neškodili zdraviu;
férové – dôraz sa kladie na sociálnu spravodlivosť, čo znamená primerané finančné ohodnotenie a férové podmienky pre všetkých.
Možností, ako sa dostať ku kvalitným potravinám, je hneď niekoľko. Ako prvú uvediem tú najjednoduchšiu, ktorá síce zabezpečí len malú časť toho, čo by sme v sezóne potrebovali, ale je u konzumentov stále obľúbenejšia: pestovanie byliniek, zeleniny, drobného ovocia na balkónoch, terasách, v predzáhradkách alebo vo vyvýšených záhonoch v mestských vnútroblokoch. Takýmto pestovaním pokryjeme časť rodinnej spotreby a v lepšom prípade ostane aj pre známych či susedov.
Každý, kto hľadá kvalitu, by sa mal zamerať na lokálnych producentov. V mestách nemáme, samozrejme, taký bohatý výber, ako majú ľudia žijúci na vidieku, ale v okrajových častiach Bratislavy nájdeme drobných pestovateľov, chovateľov a v rámci mesta máme veľa remeselných výrobcov, ako sú pekári, cukrári či mäsiari.
Výhoda lokálnych produktov je v tom, že sú sezónne (v prípade zeleniny a ovocia), čerstvé a kupujeme ich priamo od farmára alebo výrobcu. V mestách máme takúto možnosť na trhoviskách a v tržniciach, aj keď je pravdou, že nie všetci, ktorí ich prevádzkujú, prihliadajú na výber predajcov, na kvalitu a hlavne na pôvod ponúkaného tovaru. Tak sa môže stať, že v hlavnej letnej sezóne, keď je výber sezónnej zeleniny a ovocia aj v našich končinách veľký, kúpite produkty v dobrej viere, že sú lokálne, od priekupníka. Na druhej strane to môže byť práve výzva pre vás, aby ste viac na trhu s predajcami komunikovali, pýtali sa ich na to, kde a ako pestujú či chovajú. Chutnajte, porovnávajte, produkty spracovávajte a po čase si na trhoch svojich obľúbencov s istotou nájdete.
Najlepšie je nakupovať priamo na farme, u pestovateľa či chovateľa, zájsť si do miestnej pekárne či cukrárenskej výroby, ktorá má vlastnú predajňu a kde máte možnosť sa s nimi porozprávať, nazrieť do výroby alebo sa rozhliadnuť po farme. Samozrejme, že nie všade je takáto návšteva možná, a keď aj je, treba rešpektovať na to určené hodiny, aby ste svojou prítomnosťou nenarúšali chod farmy alebo výrobu.
Stále väčšej obľube sa tešia partnerstvá medzi konzumentmi a farmármi. Najznámejším je systém Agrokruh, za ktorým stojí farmár Ján Šlinský. Financovanie je založené na systéme komunitne podporovaného poľnohospodárstva, v rámci ktorého záujemcovia o prednostný odber zeleniny zložia bezúročnú pôžičku so splatnosťou o niekoľko rokov a z týchto prostriedkov poskytne farmár pôžičku ďalšiemu farmárovi, ktorý ručí majetkom svojej farmy. Zárukou kvality pre spotrebiteľa je priamy odber, komunikácia s pestovateľom a záruka kvalitnej lokálnej, sezónnej a čerstvej zeleniny.
Samozrejme, že v dobe pandémie sa mnohé z horeuvedených možností, ako sa dostať ku kvalitným lokálnym produktom, obmedzili, ale kvalita ostala aj nateraz prístupná. Veľa, predovšetkým drobných, pestovateľov a chovateľov, pre ktorých boli jediným miestom odbytu trhoviská a tržnice, ostalo na chvíľu odrezaných od svojich zákazníkov, čo v začiatku tohtoročnej sezóny spôsobilo menšiu paniku a obavy. Našťastie to trvalo len krátko a pomaly sa na miestne trhoviská vracia život.
Obdobie krízy spôsobené koronavírusom prináša so sebou veľa pozitívneho. Práve odstavením miestnych trhovísk a prerušením pravidelných potravinových a farmárskych trhov sme si akosi viac uvedomili, aké dôležité pre nás lokálne produkty sú. Mnohí sa presunuli do online priestoru a začali vznikať virtuálne trhoviská, odbytové a ponukové skupiny v rámci sociálnych sietí, ľudia sa začali viac zaujímať o to, kde svojich dodávateľov nájsť, ako sa k nim dostať a zabezpečiť si pravidelné zásobovanie kvalitnými produktmi z najbližšieho okolia. Ak ste v tejto dobe ešte nič, čo by vám pomohlo, na internete nenašli, určite dávam do pozornosti zaujímavú mapu lokálnych producentov od Lokálžrawtza, ktorý všetkých poctivo navštevuje, prípadne celoslovenskú platformu Lokálny trh, v rámci ktorej si môžete vyhľadávať slovenských výrobcov, farmárov vo vašom okolí. Vzácne kontakty na pestovateľov, chovateľov a drobných výrobcov, ktorí sú nositeľmi Regionálnej značky kvality, nájdete aj na internetových stránkach Miestnych akčných skupín po celom Slovensku.
Verím, že tieto riadky boli pre vás, ktorí pracujete s potravinami, v rámci vašich profesií intenzívne, v mnohom inšpiratívne. Vytváranie vlastnej databázy dodávateľov je veľmi subjektívna činnosť a odzrkadľuje očakávania každého z vás. Naše miestne združenie Slow Food Pressburg, ako aj Degustórium, platforma venovaná remeselným potravinám, bude v prípade záujmu nápomocná.
