Úvod Living Rozhovor: Ivan Strápek – Južná Amerika

Rozhovor: Ivan Strápek – Južná Amerika

Za posledných jedenásť rokov navštívil ako sprievodca Južnú Ameriku nespočetne veľa ráz. Ako jeden z mála Slovákov precestoval každý štát tohto kontinentu a za tie roky sa mu podarilo dokonale spoznať esenciu života v tejto časti sveta, povahu miestnych obyvateľov a, samozrejme, aj nesmierne bohatú gastronómiu.

 Aké sú hlavné dôvody, prečo by si odporúčal navštíviť Južnú Ameriku?

Rozmanitosť krajiny, srdečnosť a duchovná hĺbka obyvateľov a, samozrejme, gastronómia. Často si predstavujeme, že Južná Amerika je jednoliaty celok, ktorý precestujeme za dva týždne, stretneme zopár Indiánov hrajúcich na flautu zabalených vo farebnej deke, odfotíme si sochu Ježiša nad Riom a okúpeme sa na pláži s kokosom v ruke. Samozrejme, to všetko zažiť môžeme, ale budeme mať čo robiť, aby sme to na jednej ceste stihli. Treba si uvedomiť, že rozloha kontinentu je takmer dvojnásobná v porovnaní s Európou a o to rozmanitejšia. V predstavách sa nám tento kontinent spája skôr s Amazóniou a dažďovým pralesom, ale je to zároveň kontinent, na ktorom sú prastaré ľadovce, najsuchšia púšť sveta, najväčšia soľná planina planéty a mnoho šesťtisícoviek. Nie sú tu len papagáje a lamy, ale aj medvede a pumy či uškatce. Na pacifickom pobreží napríklad žijú tučniaky až po úroveň rovníka. Podobná rozmanitosť je aj v obyvateľstve. Nebudete počuť len španielčinu, možno vás prekvapí, že najrozšírenejší jazyk je portugalčina, ale na kontinente sú úradnými jazykmi aj francúzština, holandčina a angličtina. Okrem toho sú tu jazyky pôvodných predkolumbovských obyvateľov. Napríklad v Bolívii je až 37 úradných jazykov. Pestré je aj náboženstvo. Oficiálne sa ku katolicizmu hlási viac ľudí ako v Európe (až 85 %), ale v niektorých veľkomestách ako Caracas a Buenos Aires nájdete aj veľké mešity a synagógy, v Suriname hinduistické chrámy. Popritom si hlavne v oblastiach andských hôr a Amazónie obyvatelia zachovávajú pôvodné spirituálne zvyklosti a rituály, kde pocítite skutočnú duchovnú hĺbku a previazanosť s prírodou a úctou k matke zemi. Keď si všetky tieto veci dáte dokopy, tak si viete predstaviť aj pestrosť miestnej gastronómie.

Ktorá krajina Južnej Ameriky je ti najbližšia a prečo?

Je to ako s jedlom alebo hudbou. Niekedy mám chuť na zelený čaj a jazz, inokedy na pivo a techno. Ak by som si musel naozaj vybrať len jednu, dlho by som zvažoval Kolumbiu a nakoniec by tesne zvíťazilo Peru. Hlavným dôvodom by bolo divoké drsné pobrežie s oceánom plným života a najdlhšími vlnami sveta, ktoré sú ideálne na surfovanie a nebývajú preplnené. Mám rád úprimnosť a duchovný rozmer Peruáncov, ktorý pocítite, aj keď nenosíte batikované tričko a korálky na krku. Zo všetkých krajín Južnej Ameriky tam mám asi najviac skutočných kamarátov, na ktorých sa viem spoľahnúť. Hory, údolia a pamiatky nestihnete všetky navštíviť ani za sto rokov a čerstvé prírodné suroviny, byliny, ovocie, zelenina a pseudoobilniny ako quinoa či kiwicha, ktoré sú u nás označované ako superpotraviny, sú tam bežným každodenným jedlom.

Ak by sme to chceli veľmi zjednodušiť, aké sú medzi jednotlivými krajinami a kultúrami Južnej Ameriky rozdiely?

Ak to veľmi zjednoduším, tak vo všetkom. Juh kontinentu, kde sa stretáva Čile a Argentína, na vás môže pôsobiť ako Grónsko. Chlad, ľadovce, riedke obyvateľstvo, drsná príroda. Mestá Čile, Uruguaja a Argentíny sú však veľmi európske svojou architektúrou a urbanizmom. Peru, Bolívia a Ekvádor sú dušou pôvodnej Ameriky, kde je najviac pôvodného obyvateľstva a zároveň aj sčasti zachované zvyky, viera a pamiatky. Amazónia patrí hlavne Brazílii, kde je ešte nedotknutá príroda najväčšieho tropického pralesa sveta a zrejme aj neobjavené skupiny obyvateľstva. No globálna nenásytnosť civilizácie s vidinou zisku prostredníctvom dreva, zlata a ropy ničí prírodné podmienky pre zvieratá a tiež tých najzraniteľnejších a najohľaduplnejších ľudí, ktorí sú tlačení stále viac na hranu úplnej likvidácie. Mestá Brazílie sú však iné. Máte tu veľké kontrasty chudoby vo favelách a ultraboháčov v apartmánoch výškových budov na pláži. Karibik je zase veľmi horúci, vyrelaxovaný a všetko sa tam nesie v pomalom rytme reggae. V Los Llanos na pohraničí Venezuely a Kolumbie žijú zase kovboji a chovatelia kráv ako na divokom západe.

Na čo sa treba pripraviť, keď sa tento kontinent chystáte navštíviť po prvýkrát?

Ponímanie času v Latinskej Amerike je určite iné ako u nás. Ľudia sú kľudnejší, veselší, srdečnejší, a je to aj kvôli tomu, že neberú všetko až tak vážne, ani čas. Na to sa treba vedieť naladiť a užívať si to, a ak sa vám to podarí, budete sa viac usmievať aj vy. V chladnejšom a európskejšom Čile môže byť meškanie zopár minút bežným štandardom, ale niekde na karibskom pobreží v Guyane môžete na vášho kamaráta čakať aj zopár hodín. Ale o to viac vysmiaty a v pohode bude a nebude veľmi rozumieť, prečo sa mračíte, aj keď ste tak dlho čakali. Prekvapiť nás môže aj úroveň hluku. Hudba je tu jedným zo základných pilierov života a čím je hlasnejšia, tým lepšie. Rytmy môžu byť rôzne. V Argentíne tango, v Brazílii samba, vo Venezuele merengue, v Kolumbii cumbia a medzi mladými naprieč kontinentom hlavne reggaeton. No najmä to všade musí byť nahlas – v autobuse, v obchode, u suseda. Inak to nemá zmysel. 🙂 Podobne na 100 % musí fungovať aj klimatizácia v interiéroch. Keď uvidíte na rozhorúčenej upotenej autobusovej stanici v Riu pred nastupovaním do diaľkového autobusu ľudí s pripravenou zimnou čiapkou a bundou, aj keď je vonku 35 stupňov, začnete sa čudovať. Po polhodine jazdy v autobuse to pochopíte. Teploty na bode mrazu sú štandardom aj v mnohých nákupných centrách, diskotékach či reštauráciách. Takže k sandálkam a ľahkým šatám sa vždy bude hodiť aj sveter z lamej vlny. Pri návšteve Peru, Bolívie a andských oblastí ostatných krajín treba myslieť na nadmorské výšky, ktoré sú oveľa vyššie ako tie, na ktoré sme zvyknutí u nás. Niektoré námestia, kaviarne a katedrály sú v dvojnásobnej výške nad morom než horská chata v Tatrách. Na gastronómiu a služby celkovo sa treba pozerať cez vzorec – nižšia profesionalita vykompenzovaná väčšou srdečnosťou a širším úsmevom.

Ktoré krajiny či miesta by človek nemal na ceste po Južnej Amerike určite vynechať?

Ja si myslím, že by nemal vynechať žiadnu. Pre skutočných dobrodruhov hľadajúcich panenskú prírodu je úžasná Venezuela, jej stolové hory (Guyanská vysočina), vodopád Salto Angel alebo plavba po rieke Orinoko a jej domorodé obyvateľstvo. Pre milovníkov histórie, predkolumbovských kultúr a duchovného dedičstva Latinskej Ameriky je to určite Peru a Bolívia. Nielen najslávnejšie Machu Picchu, tajuplné obrazce v púšti Nazca a možno najväčšie predkolumbovské mesto Tiahuanaco, ale aj stovky menej známych a mnoho dodnes neobjavených centier života a kultúry pôvodných obyvateľov kontinentu. Ak hľadáte mierny a postupný ponor do latinskej nálady, bude vám najviac vyhovovať Európou silno ovplyvnený život v Buenos Aires, Uruguaji alebo Čile. Možno by vám ani nenapadlo, že tam môžete nájsť aj prírodu, architektúru či náladu a gastronómiu podobnú Škandinávii, ak sa vyberiete do Patagónie, ktorá je na dosah Antarktídy. Ak by som mal momentálne vybrať len jednu krajinu, poslal by som vás do Kolumbie. Je to jedna z najkrajších aj najpestrejších krajín sveta, vhodná na cestovanie aj na život. Nájdete tam päťtisícové vrcholy Ánd, horúce karibské pobrežie aj divoký Pacifik, zelené údolia s možno najlepšou kávou sveta aj trávnaté roviny, kde žijú kapybary, kajmany a anakondy. Mestá plné histórie, kultúry a skvelej gastronómie. A možno najkrajších a najpriateľskejších ľudí celej Ameriky.

Čo hovoríš na lokálne kuchyne, ingrediencie a nápoje v porovnaní s Európou?

Príroda poskytla obyvateľom všetko, čo potrebovali na obživu v danej oblasti. Logicky najprv lovili a zbierali plody ako avokádo, papája, marakuja, ananás, paradajky. Lovil sa pásavec, kapybary, divoké lamy, vikune a niektoré vtáky. V riekach sa lovili pirane a veľké ryby podobné nášmu sumcovi. Oceán hlavne na juhozápade kontinentu je bohatý na podmorský život a lovilo sa aj tam. Na úpätí hôr vo vysokých nadmorských výškach s riedkym vzduchom pestovali zrejme už v čase neolitu pseudoobilniny ako quinoa, ale aj koku a ďalšie plodiny, ktoré pomáhali dobrej kondícii aj pri ťažkej práci a prekonávaní veľkých vzdialeností. V džungli na to mali guaranu, na juhu bylinku maté. Z Južnej Ameriky pochádza aj koriander, kešu, čili, tekvica, fazuľa, ale hlavným zdrojom obživy sú dodnes zemiaky a kukurica, ktorých existujú desiatky, možno stovky druhov. Domestikovali a jedia sa tu aj lamy a cuy – morča, alebo morské prasiatko, ktoré je u nás domácim miláčikom. Turisti sa čudujú, že ho tu jedia, podobne ako sa čudujú Peruánci, keď im povieme, že sa v Európe jedáva králik, ktorého považujú za domáce zvieratko oni. Po rozbehnutí moreplavby sa začala na celom svete obrovská výmena plodín, a tak ako Európa objavila zemiaky, rajčiny či papriku, ktorú dnes považujeme prakticky za základné suroviny našej kuchyne, dostali sa do Ameriky banány, cukrová trstina či káva, ktorá je dnes typickou plodinou v týchto krajinách. Všetky chute aj postupy prípravy sa začali ovplyvňovať a miešať. Do Ameriky boli privezené aj kravy, sliepky a prasatá, ktoré sa stali súčasťou miestnej kuchyne.

Na ktoré jedlá a nápoje sa pri návšteve Južnej Ameriky vždy najviac tešíš? Navštívil si nejaké zaujímavé bary, reštaurácie či lokality, ktorých návštevu by si určite odporučil aj ďalším?

Je toho naozaj strašne veľa, ale z toho množstva delikates a gastronomicky zaujímavých lokalít, ktoré Južná Amerika ponúka, by som vybral asi tieto: V Argentíne mestečko Calafate na brehu nádherného tyrkysového Lago Argentino, ktoré býva základňou turistov pre výlety na slávne ľadovce. Názov nesie podľa bobuľky pripomínajúcej čučoriedku a je symbolom celej Patagónie. Je veľmi chutná, obsahuje veľa vitamínov a považuje sa za tradičnú medicínu. Z calafate vyrábajú okrem džemu a čokolády aj zmrzlinu a tú vám odporúčam ochutnať v niektorej z mnohých cukrární tohto mestečka. V Peru musíte určite ochutnať ceviche, polievku z quinoy alebo quinoto. Bývalé hlavné mesto Inkov Cusco, ktoré leží v nadmorskej výške 3 300 m n. m. a atmosférou pripomína tibetskú Lhasu turistov láka na pečené morča alebo lamie mäso, ale aby ste zvládali efekty riedkeho vzduchu, je lepšie piť kokový čaj a jesť ľahšie jedlá. Cusco je plné reštaurácií s tradičnou kuchyňou. Mojou obľúbenou je Green Point na ulici Carmen Bajo, kde ponúkajú pestré menu z tradičných andských surovín bez použitia živočíšnych produktov s priateľskou obsluhou aj cenami, a tiež „insta-friendly“ prezentáciou. Ak by ste večer neodolali pokušeniu dať si drink, môžete popíjanie pisca odôvodniť vzdelávaním v bare Museo del Pisco na Calle Santa Catalina.

Jedným z najzaujímavejších miest na stolovanie je určite najväčšia soľná planina na svete Salar de Uyuni v Bolívii. Počas niekoľkodňovej expedície v džípoch naprieč nekonečnou bielou krajinou môžete stolovať pod holým nebom vo výške až 5 000 m n. m., ak teda budete schopní prijímať potravu. Je to naozaj nezabudnuteľný zážitok. Ďalšou svetoznámou juhoamerickou „zázračnou bobuľkou“ je açaí, ktorý pochádza z brazílskej džungle. Dužina z plodov palmy açaí sa zmrazí a pripravuje ako ľadová dreň v obľúbených ovocných juicebaroch, ktoré nájdete na každom rohu brazílskych miest. Najradšej si dávam zmixovanú s cereáliami – batido com granola, ktorá osvieži aj zasýti. Najlepšie chutí s dobrým výhľadom na pláž. Moje najobľúbenejšie miesto na pozorovanie ulice je však v Buenos Aires v podniku Squzi na Avenida Corrientes. Robia tam čerstvé empanády – plnené taštičky typické pre celú Latinskú Ameriku – s rôznymi plnkami. Ja si k nim dávam čapované pivo, ale asi by sa viac patrilo objednať si Malbec z Mendozy. Popritom môžete pozorovať vyštafírovaných Argentínčanov, ktorí na Avenida Corrientes chodia predvádzať svoje najnovšie outfity. O gastronómii Kolumbie by mohol by samostatný rozhovor, ale spomeniem aspoň kávu. Najslávnejšou oblasťou je Salento, mestečko obklopené kávovými plantážami. Môžete si vybrať, ktorú navštívite, a v rámci prehliadky vám vysvetlia všetko o jednotlivých odrodách, histórii a špecifikách i metódach pestovania kávy v kolumbijských horách. Mojou najobľúbenejšou farmičkou je Finca El Ocaso. Ku káve dostanete zadarmo jeden z najkrajších zelených výhľadov a príjemný čistý vzduch.