Nie nadarmo sa hovorí, že najprv jeme očami. Aj preto by mali byť fotky jedla alfou a omegou pre marketing každej dobrej reštaurácie. Pozrite sa, ako krok po kroku vzniká profesionálna fotka pod vedením Dušana Křísteka, ktorý sa profi foteniu venuje už viac ako dvadsať rokov a ktorého meno nájdete pod vyše päťdesiatimi kuchárskymi knihami a desiatkami reklamných vizuálov.
Fotenie jedla je pre gastro prevádzky nielen o zdokumentovaní samotného jedla, ale aj o vystihnutí štýlu reštaurácie. Netreba zanedbať styling, dekorácie, ale ani svetelnú náladu fotografií.
V gastro zariadení, ktoré má ambíciu pôsobiť decentným alebo až strohým dojmom a táto predstava sa odráža v interiéri, dekoráciách a prestieraní, je lepšie vyhnúť sa rekvizitám, ktoré by zapadli skôr do prevádzky pohostinského typu. Naopak, do „krčmového“ prostredia nevyberáme povrchy a materiály, ktoré by hosť očakával v podniku ponúkajúcom vyššiu gastronómiu. Je podstatné zachovať čo najprirodzenejší kolorit daného miesta a nemeniť nasilu jeho charakter. Rovnaké pravidlo platí aj pri nastavení svetiel, kde je v prípade food stylingu dôležitý plating, teda usporiadanie jedla na tanieri.
So šéfkuchárom sa ešte pred začiatkom fotenia treba dohodnúť na skladaní jedla v jednom pohľadovom uhle – čo sa mu môže priečiť, ale pre dobrý výsledok by mal počúvať rady fotografa. Jedlo hosť vníma z viacerých uhlov, fotoaparát iba z jedného. Do tohto pohľadu treba dostať všetky potrebné zložky foteného jedla. Schovaná hľuzovka nepoteší žiadne vnímavé oko a podstatou je predsa ukázať, že sa hľuzovka podáva. Ďalšou zložkou stylingu je dekor – každá reštaurácia má svoj charakter, ktorý sa za pomoci dekoru snažíme vyzdvihnúť. Netreba sa báť používať víno, pivo či rum, ktorý je v ponuke. Na jednej strane tak vytvoríme mikroprostredie okolo jedla, pozadie celej scény a zároveň poukážeme na sortiment alebo navedieme hosťa na vhodnosť druhu nápoja k danému jedlu.
Keď máme jedlo a prostredie pripravené, ďalším krokom je nasvietenie. Tu sa môžeme zamerať na dva základné druhy. Prvým je jednoduché a elegantné svietenie, ktoré kombinujeme s decentným stylingom. K nemu potrebujeme skôr veľké polopriepustné plochy, cez ktoré nepriamo svietime softboxami a vytvárame dojem všadeprítomného jemného difúzneho svetla. Ale pozor, každé jedlo má aj svoju štruktúru, ktorú dosiahneme primeraným použitím tvrdého zdroja, či už komínikom, fresnelom alebo klasickým reflektorom s klapkami. Väčšinu svetiel smerujeme zboku a poza jedlo. To nám objekt krásne obalí svetlom a vyzdvihne nielen jeho objem, ale aj štruktúru.
Svietenie dominantné zozadu a zboku
Dominantné predné svetlo
Druhý štýl svietenia je vhodný skôr na tmavšie a náročnejšie scény. Tu pracujeme s viacerými menšími svetlami a tvrdšou charakteristikou. Volíme kombináciu softboxov, tvrdých a výraznejších protisvetiel a prípadne aj tungsten svetla na vytvorenie teplejšieho prostredia. Treba si dávať pozor, aby tungsten príliš nezasahoval do samotného jedla, keďže suroviny na tanieri by mali mať svoju pôvodnú reálnu farbu. Teplejší tón by mal zaliať len fotené prostredie. Rozmiestnenie svetiel je vo väčšej miere zboku a poza jedlo, presne ako pri jednoduchom a elegantnom svietení. Získame tak objem a štruktúru použitých ingrediencií. Spredu len mierne doblikávame cez veľkú difúznu plochu na prekreslenie tieňov a dodanie predných odleskov, prípadne línií na fľašiach.
Aby sme ustrážili všetky tieto drobnosti, je vhodné mať fotoaparát upevnený na statíve, ktorý neslúži len na stabilizáciu obrazu. Dovoľuje nám sústrediť sa na mierne dolaďovanie kompozície a stylingu v už nakomponovanom a zafixovanom obraze. Pre zachovanie čo najvyššej kvality fotografujeme, samozrejme, do formátu RAW. Obrovskou výhodou je fotenie priamo do notebooku, kedy vidíme záber na veľkom monitore, a to ihneď po odfotení. Vidíme tak aj to, čo by sme si na malom displeji fotoaparátu nevšimli – nedostatky kompozície, svietenia a podobne. Vynikajúcou voľbou na tento účel je bezplatný softvér Canon EOS Utility, ktorý dokáže prepojiť fotoaparát s počítačom (cez USB kábel alebo Wi-Fi). Či už zvolíme napríklad Canon EOS 5D Mark IV, 5DS R, EOS R alebo iný typ s full frame snímačom, čím viac pixelov a čím väčší snímač, tým detailnejšiu kresbu zachytíme. Podstatný je, samozrejme, aj objektív. Ideálnou voľbou je rozhodne EF 100mm f/2.8L Macro IS USM. Toto sklo nám dovoľuje separovať jednotlivé časti scény vďaka hĺbke ostrosti a zároveň sa dostatočne priblížiť k jedlu a zamerať sa na podstatný alebo zaujímavý detail. Na väčšie celky a flat lay pohľad vyhovuje aj ohnisková vzdialenosť 85 mm či 50 mm. Širokouhlé objektívy sú vhodné na krajinkársku fotografiu a architektúru, no určite nie na fotenie jedla. Viac odporúčaní na konkrétne príslušenstvo získate v odborných predajniach fototechniky.
Pri dodržaní týchto krokov získame výslednú fotografiu, ktorá si nebude vyžadovať náročný postproces. Pri prevode z RAW formátu len pridáme trocha na jasnosti, ostrosti a doprajeme farbám saturáciu, prípadne pohneme krivkami na zvýšenie kontrastu. Pokiaľ sa kuchár snažil a fotograf správne exponoval, nie je čo retušovať a zachraňovať vo Photoshope.
Dobré svetlo!
Dušan Křístek
www.fproduction.eu
