Úvod Drinking Pivovary Rakúska-Uhorska

Pivovary Rakúska-Uhorska

Predtým ako sa pustíme do dejín varenie piva v monarchii, pripomeňme si zopár historických faktov – Rakúsko-Uhorsko vzniklo v roku 1867 ako dualistická monarchia dvoch štátov, Rakúskej ríše a Maďarského kráľovstva, neskôr získalo správu aj nad Bosnou a Hercegovinou. Pod vládou jedného panovníka sa obe hlavné časti rozvíjali samostatne. Základným pomyselným územným rozdelením sa stala rieka Litava a štátoprávne usporiadanie monarchie vydržalo až do roku 1918.

Do pivovarníctva a pridružených odvetví ako výroba sladu, chmeliarstvo či debnárstvo si každá krajina nového štátneho útvaru priniesla svoje historické danosti. Všeobecne sa dá tvrdiť, že krajiny Rakúskej ríše boli podstatne hospodársky a technologicky vyspelejšie. Územia spadajúce pod Maďarské kráľovstvo boli viac zamerané na agrárnu výrobu, samozrejme, malo to aj svoje výnimky. Jedným z dôvodov bolo aj to, že pokiaľ na západe vo veľkej miere pivovary vlastnili priemyselní magnáti a obchodníci (v predchádzajúcom období to boli panovníci, šľachta, mestá, kláštory a právovareční mešťania), vo východnej časti krajiny prevládalo skôr vlastníctvo pivovarov šľachtou a veľkostatkármi.

Podmienky rozvoja a úrovne pivovarníctva na území monarchie súviseli aj so všeobecným búrlivým technickým a priemyselným rozvojom a zvýšeným dopytom po potravinách, pivo nevynímajúc. To vyžadovalo nové typy modernejších pivovarov s vysokou kapitálovou investíciou, ako boli parné stroje, chladiace zariadenia či plničky fliaš. Vedecké objavy a metódy viedli k lepšej kvalite a životnosti produktov (kvasinky, pasterizácia), rozširovali sa spojenia (budovanie železníc) a zvyšovala sa flexibilita umiestnenia produktu.

Zvláštnosťou oproti anglicky hovoriacim krajinám bolo zdaňovanie piva, rakúsko-uhorský systém bol založený na zdaňovaní podľa hmotnosti obsahu extraktu v pôvodnej mladine v stupňoch Plato alebo Ballingových stupňoch (hlavne Čechy a Morava), nie podľa obsahu alkoholu.

Pivovarníctvo Rakúskej ríše

Predlitavsko zahŕňalo podstatné časti územia dnešného Rakúska, Čiech, Moravy, južných častí Poľska – Sliezska a Bukoviny, ale taktiež súčasného Slovinska, Istrie a Dalmácie, teda vo veľkej miere historicky tradičné krajiny späté s výrobou piva, chmeľu a sladu.

Rakúsko
Pivovary na území terajšieho Rakúska boli ovplyvnené nemeckým pivovarníctvom. V Rakúsku má však svoj pôvod jedinečný, klasický štýl ležiaka, Viedenský ležiak, ktorý má charakteristickú červenkastú farbu a jemne sladkastú chuť so suchým zakončením, v tom čase najprv označený ako Lagerbier. Jeho tvorcom bol Anton Dreher, pivovarský inovátor svetového významu.

Medzi najvýznamnejšie pivovary tejto časti monarchie patrili Dreherov pivovar vo Schwechate, kde v roku 1900 uvarili úctyhodných 800 000 hektolitrov piva a sieť pivovarov rodiny Dreherovcov zahŕňala pivovary v Rakúsku, Čechách, Maďarsku a aj v Terste a stala sa najväčším pivovarníckym podnikom na svete s ročným výstavom 1,25 milióna hektolitrov piva. Značka pretrvala do dnešných dní a vídať ho v Taliansku a taktiež v Maďarsku.
V čase monarchie nastal rozkvet pivovarníckeho priemyslu, v silnejúcej konkurencii sa presadili viedenský pivovar Ottakringer (1837) v súčasnosti známy značkou piva Gold Fassl, najväčší salzburgský pivovar Stiegl (1492) či pivovar Hofbräu Kaltenhausen (1475), ktorý je najstarším pivovarom vyrábajúcim pšeničné pivo v Rakúsku. Dochovaným starým pivným štýlom, ktorý sa varil v pivovaroch Korutánska, bol Steinbier. Pivovary nemali klasické kovové varne, ale na výrobu mladiny používali drevené kade, v ktorých vodu s rozdrveným sladom ohrievali vhadzovaním rozpálených kameňov.
Neoddeliteľnou súčasťou bola aj produkcia základných surovín, sladu a chmeľu. V roku 1884 založili Jakob Hauser & Moritz Sobotka prvú viedenskú exportnú sladovňu. Pojmom bol aj chmeľ pestovaný v chmeliarskej oblasti Štajerska, vysoko oceňovaný Styrian Golding.

 

Čechy a Morava
Celosvetový prínos českého pivovarníctva je neodškriepiteľný, jeho história je naviazaná na obdobie pred ustanovením monarchie. Prvá písomná zmienka o varení piva na území Čiech je datovaná k roku 1088 v Zakladacej listine vyšehradskej kapituly, vydanej Vratislavom II. V čase vzniku monarchie bolo české pivovarníctvo na vysokej technickej a odbornej úrovni aj vďaka českému sládkovi a pivovarskému reformátorovi Františkovi Ondřejovi Poupěovi, ktorý zaviedol do vtedy chaotického varenia piva odborné, vedecké postupy. Ako prvý pri varení piva napríklad zaviedol používanie teplomeru.
Významným prínosom bol aj vynález sacharometra (1839) českým profesorom chémie Karlom Josephom Napoleonom Ballingom, ktorý ako prvý na svete určil tzv. „pivnú váhu“ a stupňovitosť – hmotnosť obsahu extraktu v pôvodnej mladine.
Asi najväčším vrcholom českej pivovarníckej školy (aj keď tomu pomohla náhoda a bavorský sládok) bolo uvarenie prvého, skutočne zlatistého ležiaka v plzenskom Měšťanskom pivovare (1842) sládkom Josefom Grollom. Svetlý ležiak plzenského typu sa tak stal najrozšírenejším pivným štýlom na celom svete.
V období monarchie okrem známeho plzenského Měšťanského pivovaru (Plzeňský Prazdroj – 1839) bolo v období 1860 – 1910 na území Čiech postavených na to obdobie viacero moderných pivovarov: Gambrinus (1869), Prior (1894), Světovar (1910), v Prahe Staropramen (1869), Braník (1898), Holešovice (1895), vo Vratislaviciach (1872), Velkých Popoviciach (1874), v Českých Budějoviciach Budvar (1895). Na Morave v Brne a Přerově (1872), v Hanušoviciach (1874), Litoveli (1893), Olomouci a Ostrave (1897). V roku 1914 pracovalo na území Čiech 535 a Morave 88 pivovarov. Na konci trvania monarchie sa na území terajších Čiech uvarilo približne 10 miliónov hektolitrov a na Morave 2 milióny hektolitrov piva. V Polabí a na moravskej Hanej sa pestoval veľmi kvalitný jačmeň, základná surovina sladu. V oblastiach okolo Žatca, Loun a Rakovníka celosvetovo uznávaný chmeľ.

Poľsko – Slieszko
Jedným z najznámejších pivovarov, ktorý produkuje pivo aj dnes, bol Arcyksiążęcy Browar v Żywieci, založený v roku 1852 Albrechtom Fryderykom Habsburgom. Legendárnym sa stal ich spodne kvasený porter, ktorý sa s úspechom od roku 1881 varí aj dnes.

Galícia a Bukovina
Južná časť územia dnešného Poľska, Ukrajiny a Moldavska bola jedným z najzaostalejších území rakúsko-uhorskej monarchie a tak to bolo aj v pivovarníctve. Neexistovali tu priemyselné pivovary, pivo sa varilo po domácnostiach, v kláštoroch. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1425 z Ľvova. Ľvovský pivovar bol svojho času najväčším pivovarom v regióne a jedným z najlepších v rakúsko-uhorskej monarchii.

Južné časti monarchie – Istria, Dalmácia, Kraňsko
Krajiny, kde dominovala poľnohospodárska výroba, vína a rakije, majú históriu varenia piva, aj keď nie takú bohatú. V Slovinsku v meste Laško založil Franz Geyer v roku 1825 pivovar a varil „kamenné pivo“. Najznámejšími produktmi boli „pochodové pivo“ Märzenbier s 18° Plato a Termalno pivo 15°, svetlé aj tmavé (1889) s pridaním termálnej vody, ktorá zlepšovala chuť piva. V Slovinsku už v tomto čase boli vyhlásené chmeľnice v dolnej časti údolia okolo rieky Savinja, označovaného ako Údolie zeleného zlata, ktoré produkovali veľmi kvalitný chmeľ Styrian Golding.

Pivovarníctvo Maďarského kráľovstva v rámci Rakúsko-Uhorska

Maďarsko
Prvý komerčný pivovar na území dnešného Maďarska založil v Budíne v roku 1845 Peter Schmidt. Počas rozkvetu rakúsko-uhorskej ríše sa budapeštianska štvrť Kőbánya nazývala aj Pivovarské mesto, pretože tu pôsobilo v jednom čase až šesť pivovarov, a stala sa centrom maďarského pivovarníckeho priemyslu. O nebývalý rozkvet sa aj v Maďarsku zaslúžila rodina Dreherovcov, Anton Dreher st. tu založil v roku 1862 pivovar, ktorý pôsobí aj v súčasnosti. Zaujímavosťou je, že pivo ležalo v pivniciach vytvorených rúbaním kameňa na výstavbu budapeštianskych budov a pivničný systém má dĺžku 30 kilometrov. Okrem budapeštianskych pivovarov možno spomenúť priemyselný pivovar v Pécsi (1848). Pivo Szalon Sör je na trhu nepretržite varené od roku 1907.

Slovensko
V rámci Uhorska sa v 40. rokoch 19. storočia nachádzalo približne tristo pivovarov, väčšina z nich na území terajšieho Slovenska, vtedajšieho Horného Uhorska.

Za najstarší pivovar na území dnešného Slovenska sa považuje pivovar Steiger vo Vyhniach, ktorý nadväzuje na pivovar založený v roku 1473 a s niekoľkými prestávkami varí pivo dodnes. Bratislava v tomto období mala už Meštiansky pivovar (Bratislavaer Bürgerliche Brauerei, 1752), ale až Steinovci dokázali v roku 1873 postaviť a sprevádzkovať moderný priemyselný pivovar, ktorý patril medzi najväčšie v monarchii a vedel konkurovať pivovarom vo Viedni, ale aj v Budapešti.

Tradícia varenia piva v Košiciach má dlhodobú tradíciu, známy bol pivovar Jána Bauera (1857) a ešte viac pivovar rodiny Bauerneblovcov. V roku 1885 Konštantín Bauernebl kúpil polovicu Bayerovho pivovaru a vznikla spoločnosť Bayer-Bauernebl. V tomto období bolo už pivo kvalitné, dokonca vraj najlepšie na území dnešného Slovenska, získavalo aj viacero ocenení, exportovalo sa aj do Čiech a Budapešti. Asi najslávnejším bolo čierne šestnásťstupňové pivo Sankt Florian. Unikátom bolo, že Bauerneblov pivovar ako jeden z mála v Uhorsku prepravoval pivo vo vagónoch ochladzovaných ľadom z vlastnej výrobne ľadu. V záujme zvýšenia kvality sa pivo od roku 1910 skladovalo namiesto drevených v železných, zvnútra emailovaných tankoch, pričom išlo vôbec o prvé zariadenie tohto druhu v monarchii.

História varenia piva na Zemplíne siaha až do 18. storočia. V roku 1867 gróf Anton Sztáray sprevádzkoval v Michalovciach pivovar, kde raritou bolo tmavé zdravotné pivo Karneval 20°. Prvý priemyselný pivovar v Martine vznikol v roku 1893 a o jeho vznik sa výrazným spôsobom podpísal obchodník Jozef Capko, ktorý sa stal aj prvým „riaditeľom“ Turčianskeho pivovaru. Pivo tu varil sládok Ján Matúš, ktorý mal pracovné skúsenosti z Plzni. Pivo sa varilo v objekte Ilavského pivovaru už od 17. storočia, prvým bol Ján Ostrožič (1635). Nitriansky mestský pivovar a sladovňu sprevádzkovali nitriansky hlavný župan Viliam Thuróczy, kráľovský verejný notár Koloman Pongrácz a majiteľ pivovaru v Starom Plzenci Karol Wolf v roku 1896.

Vplyv nemeckých obchodníkov a remeselníkov na rozvoj moderného pivovarníckeho priemyslu počas monarchie sa pretavil do vzniku pivovaru v Poprade v roku 1882.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rumunsko
Na vzniku pivovarov tu mali zásluhu hlavne nemeckí starousadlíci. Podľa zdokumentovaných informácií prvým priemyselným pivovarom na území dnešného Rumunska bol pivovar v Temešvári (1917). Ďalšie pivovary boli založené v mestách Kluž-Napoca a v Brašove.

Územie Chorvátska – Slavónska
Krajina známa skôr kvalitnými vínami, v historických prameňoch sú o pive a pivovaroch iba sporadické zmienky. Na vzniku pivovarov však majú veľký podiel nemeckí obchodníci (mesto Osijek – 1856) a česká škola (mesto Daruvar – 1840). Asi najznámejším pivovarom je však pivovar v Karlovaci (1854). Prvý priemyselný pivovar vznikol v Záhrebe (1892), ktorý bol elektrifikovaný skôr ako samotné mesto.

Na území dnešnej Bosny a Hercegoviny je to Sarajevský pivovar, pravdepodobne jediný, ktorého výroba bola nepretržitá od dôb Osmanskej ríše, čias rakúsko-uhorskej monarchie po dnešok.

 

autor: Peter Bognár