Čo má spoločné ikonická dánska Noma, legendárny vínny bar The Ten Bells v New Yorku a rodinné bistro v japonskej Osake? Na všetkých týchto miestach nájdete na vínnej karte aj vína zo Slovenska. Náhoda? Určite nie. Za ich úspechom stojí v prvom rade ich najvzácnejší prívlastok. Všetky patria do kategórie starostlivo a šetrne vyrábaných remeselných, autentických alebo prírodných vín.
Fakt, že je o remeselné vína vo svete neskutočný záujem, zrkadlí viacero vecí. Je to jednak narastajúce uvedomenie si toho, že máme len jednu planétu a musíme k nej pristupovať s rešpektom, no rovnako dôležitú úlohu zohráva aj zvyšujúci sa záujem ľudí o transparentnosť pôvodu vecí, ktoré konzumujú.
Túžba vyrábať vína úprimne a transparentne spojila aj päť vinárskych rodín zo Slovenska. Každá z nich píše iný príbeh, každá však prechováva veľkú úctu k prírode. Napriek tomu, že ich vína oslavujú ľudia po celom svete, doma na Slovensku sú stále prevažne nedocenené.
O tom, ako oni sami definujú pojem takzvaných prírodných vín, ako vnímajú momentálnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, kde vidia budúcnosť slovenského vína a prečo sa spojili a vyformovali združenie Autentista Slovakia, sme sa porozprávali so všetkými piatimi členmi, ktorými sú Slobodné vinárstvo, rodinné vinárstvo Magula, Strekov 1075, vinárstvo Kasnyik a vinárstvo Mátyás.
Kedy a s akým hlavným cieľom ste založili združenie remeselných vinárov?
András Mátyás: Spolok Autentista Slovakia vznikol v roku 2014 slávnostným podpísaním Charty Autentistov zakladajúcimi členmi. Samotnému vzniku predchádzala dlhá dvojročná príprava pravidiel charty. Časté stretnutia a dlhotrvajúce debaty mali za cieľ vytvoriť jasné pravidlá pre zakladajúcich aj budúcich členov združenia nielen pri práci vo vinohrade, ale aj pri výrobe vína.
Aké pravidlá sa zrodili z vašich rozhovorov?
AM: Všetci členovia združenia musia dodržiavať tieto zásady: výroba vína výlučne z hrozna z vlastných vinohradov obhospodarovaných ekologicky, spontánne kvasenie, minimum zásahov bez pridania chemických a iných aditív, úplná transparentnosť výrobného procesu. Našou filozofiou je odklon od moderných technologických postupov a návrat k tradičnej výrobe, ktorá je podľa nás jediná schopná v dnešnom svete konvenčného poľnohospodárstva priniesť originálny produkt verný miestu, v ktorom vznikol.
Často sa prírodní vinári takto inštitucionalizujú?
Vlado Magula: Združenia naturálnych vinárov existujú aj vo svete a sú prirodzenou platformou na zdieľanie skúseností, stretávanie, ochranu pred externými hrozbami či jednotnú komunikáciu voči verejnosti alebo úradom. Napriek tomu pre naše rodinné vinárstvo bola deklarácia spolupráce veľkou otázkou. Myslím, že to platí asi pre všetkých členov. Všetci sme totiž z podstaty dosť slobodomyseľní a veľmi si ceníme svoju nezávislosť a vlastnú cestu. Preto radi diskutujeme, zdieľame a objavujeme, ale neradi sa inštitucionalizujeme. Združenie Autentista Slovakia remeselným výrobcom vína prináša synergie. Spolu náš hlas zosilnie a bude ho viac počuť.
Charta Autentista, ktorú sme sa všetci zaviazali dodržiavať, je silný dokument. Širšej verejnosti veľmi transparentne komunikuje hodnoty, ktoré naše vinárstva vyznávajú. Táto formalizácia pomáha aj zrozumiteľnosti naturálnych vín či prísnych výrobných štandardov, na ktoré sa naši zákazníci môžu spoľahnúť. Zásadným prínosom združenia je aj vzťah voči verejným inštitúciám. Pri komunikácii s úradmi a najmä tvorbe legislatívy má náš zjednotený formalizovaný hlas podstatne väčšiu vážnosť a jednoduchšie sa nám komunikuje s médiami a efektívne zúčastňuje legislatívnych procesov.
Pôvodne boli v združení tri vinárstva, dnes je vás päť. Máte v pláne podporovať ďalších producentov, aby vyrábali víno v súlade s vašimi princípmi a rozširovať tak spolok ďalej?
Tomáš Kasnyik: Možno sa to na začiatku rozbiehalo pomalšie, ako sme plánovali. Ale naším cieľom aj dnes zostáva prijímať medzi členov združenia čím viac výrobcov s jasnými pravidlami a spoločne zastupovať a reprezentovať slovenské autentické vína po celom svete.
Združenie mohli mnohí po prvýkrát viac zaregistrovať pred pár mesiacmi, keď ste verejne mobilizovali podporovateľov remeselných vín, aby sa podpísali pod petíciu na podporu legislatívnej pripomienky vášho združenia k vinárskemu zákonu. Tému prebralo aj mnoho mienkotvorných médií.
Katarína Kuropková Lovecká: Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska chcel do textu vyhlášky vinárskeho zákona doplniť nové povinnosti týkajúce sa senzorických kritérií, ktoré by museli spĺňať všetky vína vyrábané na Slovensku, to jest aj vína základnej kategórie označované ako vína bez zemepisného označenia pôvodu.
Priblížiš nám, čo konkrétne znamenajú takzvané senzorické kritériá?
KKL: Podľa súčasného znenia vinárskeho zákona musia vína základnej kategórie spĺňať všeobecné podmienky uvádzania na trh, čiže nesmú byť falšované, chybné ani zdraviu škodlivé. A to je, samozrejme, v poriadku. Na druhej strane ale nie je v poriadku, ak by mal štát určovať ľuďom, aké víno im má chutiť a aké nie. Návrh napríklad určoval, že víno bielej farby ľuďom môže chutiť, ale víno oranžovej farby už im chutiť nemôže. Vzhľad vína je presne to takzvané senzorické kritérium.
Prírodné vína sa snáď vyrábajú v každej európskej krajine s vinohradníckymi tradíciami. Ako toto legislatívne riešia iní?
KKL: Náš názor opierame presne o konkrétne európske nariadenia. Európska únia podporuje takzvanú slobodnú vinársku tvorbu, lebo vďaka nej vznikajú nové chuťové a aromatické profily vín a takáto originalita vo veľkej miere zaručuje konkurencieschopnosť európskych vín vo svete. Mrzí nás, že toto si zatiaľ, zdá sa, miestne inštitúcie u nás neuvedomujú.
Prečo ste sa rozhodli vypracovať vlastnú pripomienku k vyhláške?
KKL: Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska doplnil svoje pripomienky cez Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktorej pripomienky sú takzvanými zásadnými pripomienkami a ministerstvo je povinné sa nimi zaoberať. Jedinou možnosťou, ako zvrátiť túto iniciatívu zväzu, bolo vypracovať vlastnú pripomienku „verejnosti“ k návrhu novely vyhlášky, publikovať ju na príslušnom portáli a následne získať pre túto našu pripomienku najmenej 500 osôb, ktorí ju podporia. Stále máme silný pocit vďaky voči všetkým ľuďom, ktorí sa do našej petície zapojili. Bolo ich nakoniec 2 722. Táto vďaka patrí tiež ľuďom, ktorí nám s realizáciou petície pomohli.
Viac ako 2 500 ľudí, to je veľmi slušná podpora. Od publikovania pripomienky ubehlo už pár mesiacov, v akom stave je situácia dnes?
KKL: Naša pripomienka bola ministerstvom v rámci rozporového konania plne akceptovaná, čo je veľký úspech vykúpený hodinami právnej práce. Paralelne s popísanými udalosťami totiž začala prebiehať aj reštrikcia zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorá rozhodla o predbežnom stiahnutí niektorých vín dvoch našich členov z dôvodu ich „nevyhovujúceho“ senzorického profilu napriek tomu, že naše vína necertifikujeme. Bolo nevyhnutné vypracovať a v lehote podať kvalifikované odvolania. Rozhodnutie odvolacieho orgánu stále v ruke nemáme a vína tak ležia v našich skladoch už päť mesiacov bez právneho dôvodu. Situácia, do ktorej sme sa dostali, odzrkadľuje realitu postupu slovenských štátnych orgánov, ako aj samotnej samosprávnej organizácie vinohradníkov a vinárov Slovenska, pretože dopyt po našich „zakázaných“ vínach na relevantných svetových trhoch existuje a o ich kvalite nie je pochýb.
VK: K týmto legislatívnym peripetiám sa nedávno pridružila aj kríza spôsobená vírusom COVID-19. Odvetvie gastronómie a vína je obzvlášť náchylné na ekonomické krízy. Ako to prežívate?
Tomáš Kasnyik: Na základe rozhodnutia vlády SR sa uzavreli medzi prvými reštaurácie a podľa súčasných informácií sa tieto prevádzky otvoria medzi poslednými. Z dôvodu, že ako členovia združenia pôsobíme v špeciálnom segmente, uzavretie reštaurácií vo veľmi veľkej miere ovplyvní náš každodenný život. V tejto krízovej situácii každý z nás hľadá alternatívne riešenia, ako sa dajú doručiť vína našim zákazníkom.
Vychádzajúc zo základnej myšlienky doručiť vína konzumentovi, hľadali sme spoločný nástroj, ktorý odzrkadľuje aj naše pôsobenie a vinohrady. Práve preto sme sa rozhodli pripojiť k medzinárodnej iniciatíve Drinking Against Sinking. Do nášho balíka vín sme vybrali po jednej Frankovke modrej od všetkých Autentistov, k čomu pribalíme malý darček, ktorý pochádza z jednotlivých vinárstiev alebo od im blízkych výrobcov.
Iniciatíva Drinking Against Sinking pomáha nielen vinárom, ale hlavne ich partnerom. Ako to funguje vo vašom prípade?
TK: V súlade s iniciatívou venuje združenie 50 eur z každého predaného balíka konkrétnej prevádzke, distribútorovi alebo inej zaujímavej aktivite, ktorú sa tak snažíme podporiť. Úspech vínnych balíkov je aj pre nás veľkým potešením v tejto náročnej situácii, no ešte väčším potešením pre nás bude, že z týchto úhrad za vína budeme vedieť podporiť našich partnerov, ktorí to teraz veľmi potrebujú.
Čo by podľa vás v tejto ťažkej chvíli najviac pomohlo vinárskej komunite a kultúre na Slovensku?
Zsolt Sütő: Nebojím sa o vinársku komunitu a vinársku kultúru na Slovensku, lebo sa spolieham na vkus zákazníka vínomilca. Verím v jeho súdnosť a schopnosť rozlišovať. K tomu, aby sa vedel relevantne rozhodnúť, potrebuje len prehľadné a dôveryhodné informácie.
Treba povedať, že najväčšie zábrany vývoju kladie interpretácia zákona kontrolnými orgánmi a niektoré chýbajúce pojmy v zákone, ktorý už dlho čaká na obnovu a práve sa novelizuje. Nastal čas, aby sme si uvedomili, že my vinári a my vinohradníci by sme mali určiť, čo a ako chceme mať v zákone definované. Čo a ako chceme, aby bolo kontrolované.
V mene Autentistov môžem vyhlásiť, že sme za také zmeny v zákone o vinohradníctve a vinárstve, ktoré pomôžu celej vinárskej komunite a kultúre na Slovensku. Niekedy svojou priamočiarou argumentáciou vzbudzujeme dojem, že sme rebeli, ktorí nedodržujú zákony, ale práve opak je pravdou. Sme za zachovanie slobodnej vinárskej tvorby. Sme hlavne za to, aby sa celá vinohradnícka a vinárska komunita obrodila.
Vinárska kultúra na Slovensku sa prebúdza z postkomunistického technologického očarenia. Mení sa hodnotový systém vinárov a konzumentov. Približujeme sa k hodnotám postaveným na stáročiach skúseností, k hodnotám ekologického poľnohospodárstva a starým zachovaným výrobným praktikám. V pripravovanom zákone musíme spolu definovať nové pojmy a pravidlá tak, aby sa nedali zneužiť takzvaným podnikateľom bez zábran. Aby nové pravidlá slúžili skutočnému znovuzrodeniu.
Myslím si, že vinohradníci, ktorí nevyrábajú víno a živia sa predajom hrozna, by mali mať svoj vlastný zväz. Prispeje to k zachovaniu vinohradov na Slovensku, vinohradníci by nemali byť spolu v záujmovom združení s výrobcami vín, ktorí sú zároveň aj dovozcami vína. Sú to antagonistické skupiny, kde vinohradníci ťahajú za kratší koniec. Vinohradníci si nevedia uplatniť svoje záujmy, lebo v nečistom konkurenčnom boji o cenu hrozna ťahajú za kratší koniec.
Je pozitívne, že vznikol cech vinohradníkov – výrobcov vína, ktorý si dal za svoj prvoradý cieľ zastaviť falšovanie dovozových vín na slovenské. Bez zastavenia falšovania nemáme šancu zachovať plochu slovenských vinohradov. Zväz vinohradníkov by mal chrániť aj malých vinohradníkov, ktorí sú krajinotvorcami, sú strážcami jedného z najhodnotnejších prvkov našej kultúrnej identity: výroby vína z vlastných vinohradov. Oni sú základom k znovuzrodeniu slovenskej vinohradníckej a vinárskej kultúry. Želám si preto, aby sme pre nich vytvorili jednoduché podmienky predaja vína, kde okrem zdravotnej neškodnosti nebudeme klásť žiadne senzorické a organoleptické požiadavky na víno.
autor článku: Valentína Kasperová
