Severná Afrika prispieva k svetovej ponuke nápojov veľmi skromne. Za bývalého Československa sa predával v samoobsluhách Oran Superior, červené víno v litrových fľašiach. Pred– a hlavne poprevratoví turisti si odtiaľto vozili ešte tak arak destilovaný z kvasu datlí alebo fíg.
Výrobcovia ho plnili – a plnia – do fľaštičiek s objemom nejakých dvadsať centilitrov, nedbalo polepených graficky nie príliš vábnou etiketou; sú mdlej chuti, voltážsi nepamätám. Tým najvýznamnejším, čo dal región svetu, sa tak nakoniec stal bar, ktorý neexistoval, Rick’s Café Américain, miesto, ktoré bolo kulisou, v ktorej sa odohráva väčšina deja filmu Casablanca(premiéra 26. novembra 1942).
Príbeh amerického expata Ricka Blaina (vo svojej pravdepodobne prvej romantickej role ho stvárnil niekdajší kráľ Hollywoodu Humphrey Bogart), jeho priateľky z doby túlania sa po Paríži Ilsy Lundovej (až neznesiteľne krásnej Ingrid Bergmanovej) a jej manžela, šéfa českého (!) odboja Victora Laszloa (v podaní Paula Henreida), je pôsobivý, ale pre barmana je možno najzaujímavejšie, že „štvrtú hlavnú úlohu“ hrá barman sám.
V známej knižke Tobiasa Steeda (text) a Bena Reeda (zaranžovanie kokteilov) Hollywoodské koktejlysa o skutočnom dejisku príbehu vo všeobecnej rovine hovorí: „Našli by sme vhodnejšie prostredie na uvedenie do hviezdneho sveta kokteilov než veľké filmy Hollywoodu? Veď v nich sa podávajú drinky pre každé rozpoloženie: vášnivé zvádzanie, veselé oslavy aj chvíle osamotenia. A rovnako tak drinky pre každú príležitosť: intímne rozhovory, divoké párty aj skvelé galavečery. Ide väčšinou o jednoduché, a aj tak elegantné nápoje, ktoré odrážajú nenútený štýl filmovej klasiky. Barmani dnes s obľubou tvoria za pomoci všetkých možných liehovín, štiav a dochucovadiel zložité zmesi, z ktorých sa však žiadna nemôže s drinkami starého Hollywoodu merať.“
Champagne Cocktail
Kokteily sa v Rick’s pijú, ale sú bezmenné. Jediný, ktorého názov vo filme zaznie, je Champagne Cocktail. Niet divu. Šampanské sa v marockom bare pije na litre, tak prečo nepodávať jeden z obľúbených mixov s jeho spoluúčasťou. Na chvíľku sa pri ňom zastavíme.
V Steedovej & Reedovej publikácii sa kúsok cukru zastrekne angosturou (v knihe sa v českom preklade v angosture namáča), vloží do flauty, pridá sa koňak a konečne šampanské. Richard Godwin receptúru považuje za „úboho navrhnutú“; vadí mu, že kocka cukru síce vyzerá na dne pohárika dobre, ale nehrá v chuti žiadnu úlohu, takže výsledkom je „drsný drink“; odporúča cukrový sirup, pridáva na prianie Chartreuse alebo Grand Marnier a do kokteilu vkladá v závere kocku hnedého cukru, ktorý funguje ako bubble machine. Jim Meehan vypúšťa koňak a zdobí špirálou citrónovej kôry (najskôr sa nemusí vidieť s Godwinom). Anistatia Miller, Jared Brown a Don Gatterdam hlasujú za šampanské (aby nie), brandy, Grand Marnier, angosturu a vkladajú špirálu pomarančovej kôry.
Bar, ktorý existuje
Bar, ktorý existoval len vo filme, inšpiroval Kathy Krigerovú, niekdajšiu americkú diplomatku na pozícii obchodnej rady amerického konzulátu v Maroku, najskôr ku kúpe sedemdesiat rokov starého a patrične zdevastovaného casablanského zámku. Dala zaň – a prekrásny výhľad na prístav – stoosemdesiattisíc dolárov a ďalší milión spotrebovala na jeho renováciu a získanie rôznych častí mobiliára. V zozname jeho položiek je napríklad piano firmy Pleyel z tridsiatych rokov, na ktorom pianista Issam Chabaa – takže vlastne Sam ako vo filme – hrá refrén najslávnejšej pesničky zo snímku As Time Goes Byod utorka do nedele niekoľkokrát za večer. Atmosféra? Klenuté strešné okná, medené lampy, guľaté stoly pokryté belostnými obrusmi, čašníci v bielych rondónoch a čiernych turbanoch. Večer radšej na objednávku…
Kúzlo ilúzie
Autenticita Rick’s Café Américain podľa Kathy Krigerovej je, samozrejme, ilúziou. Ale čo v našom živote vlastne ilúzia nie je? V každom prípade v roku 2004 skončilo putovanie turistov po Casablance v blaženej nádeji, že konečne Rick’s objavia. Aspoň ten názov sa stal realitou.
