Sklené fľaše – všestranný obal nielen na víno, ale aj pivo, alkohol, limonády, sirupy či čokoľvek tekuté, čo v potravinárskom priemysle môžeme nájsť. Práve do skla sa vždy plnili a budú plniť ušľachtilé vína. Svet vínových fliaš je neuveriteľne rozmanitý, a to nielen čo sa týka objemu, ale aj farby skla, tvaru či dizajnu.
Najčastejšie sa stretneme s fľašami s objemom 0,75 litra, ktoré sa nazývajú aj štandardné. A prečo je vlastne štandardom práve objem sedem a pol decilitra? Práve toľko vzduchu vraj vedel sklár pohodlne vydýchnuť do horúceho skla, keď ho tvaroval, aby mohol vyfúknuť čo najviac fliaš za čo najkratší čas. Dnes už fľaše samozrejme vyrábajú stroje.
Počuli ste už o fľašiach s názvami biblických kráľov? Majú väčší objem ako je „štandardka“, a takto ich nazvali v oblasti, kde sa vyrába najznámejšie šumivé víno sveta, teda v Champagne. Neskôr názvy prijali s malými zmenami aj v Bordeaux a Burgundsku. Podľa biblických kráľov sú nazvané Jeroboám (3 l), Rechabeám (4,5 l), Matuzalem (6 l), Salmanazar (9 l), Baltazár (12 l), Nabuchodonozor (15 l), Melchior (18 l), Šalamún (20 l), Goliáš (27 l) a Melchizedek (30 l) a vyjadrujú práve veľkosť daných kráľov a patriarchov. Najobľúbenejšie sú však dvojlitrové magnum fľaše, ktoré dnes využívajú nielen v spomínaných oblastiach, ale majú ich radi vinári z celého sveta.
A načo sú nádoby na víno takých veľkých objemov vlastne dobré? Ide o istú symboliku – keďže pri champagne je v podstate každá fľaša unikát, ak nalievame víno väčšej skupine z veľkej fľaše, máme istotu, že všetci pijú ten istý nápoj. Someliérom sa s ňou pracuje možno ťažšie po fyzickej stránke, z hľadiska predaja je to však výhodnejšie. Určite si však spomínate aj na Formulu 1, kde traja jazdci na stupni víťazov rozprašujú champagne na dav pod pódiom z trojlitrových Jeroboám fliaš. Ďalším faktom je, že vo väčšej fľaši víno zreje pomalšie.
Pištoľ, flauta aj fiasco
Najrozmanitejšou kategóriou vo svete vínových fliaš je však jednoznačne tvar. Rôzne oblasti sveta sa pýšia typickým tvarom svojich fliaš a dokonca sú legislatívne zakotvené tak, aby ich vinári museli používať a zachovávali tak tradície daného kraja. Takýmto príkladom je napríklad aj tokajská fľaša, ktorá je typicky územčistá, so širšou spodnou časťou a úzkym hrdlom opticky mierne nakrivo. Ak chce v maďarskom Tokaji vinár použiť inú fľašu, môže tak urobiť, avšak iba pre tie vína, ktoré nenesú názov niektorej typickej tokajskej kategórie, napríklad putňové vína.
Rôzne tvary sa využívali v minulosti najmä z praktických dôvodov jednoduchšieho transportu. Vždy išlo o to, aby sa ich naukladaných čo najbližšie k sebe zmestilo čo najviac – najskôr do špeciálnych košíkov a košov, neskôr škatúľ a dnes kartónov a paliet – ale samozrejme sa vždy myslelo aj na atraktívny dizajn. Najčastejším tvarom, ktorý sa dnes využíva celosvetovo, je bordeaux. Pri tomto type sa skutočne nekladú žiadne medze – farba skla sa pohybuje od číreho cez zelené až po hnedé sklo, plnia sa doň biele, ružové aj červené vína najrôznejších odrôd. Veľmi rozšírená je však aj elegantná burgundy s jemne sklonenými plecami, typická pre Chardonnay, Pinot Noir či Gamay, ale nie je to pravidlo. Oľúbené sú aj rýnska pištoľ a alsaská flauta, ktoré sú vysoké a štíhle, typické sú práve pre francúzske Alsasko či nemeckú Moselu, ale dnes ich nájdete kdekoľvek a často sa do nich plnia práve rizlingy, silvanery, tramíny či muškáty.
Zaujímavá je aj tzv. Bocksbeutel, ktorá sa používa najmä v nemeckej oblasti Franken, ale podobnú pod názvom cantil nájdeme aj v Portugalsku, kam sa dostala práve odtiaľto. Traduje sa, že fľaša dostala názov podľa capieho mieška, čo je aj doslovný preklad nemeckého slovíčka. V skutočnosti by však názov mal symbolizovať tašku na nosenie modlitebných kníh. Ak takúto fľašu neznalý konzument uvidí v obchode, môže mať pocit, že je v nej skôr brandy alebo iný tvrdý alkohol. Týmto všetkým sa však netreba nechať odradiť, pretože vnútri ploskej fľaše môže byť ozaj krásne víno, zväčša z odrôd Rizling rýnsky, Silvaner alebo Müller Thurgau. Výhodou fľaše Bocksbeutel je, že sa ďaleko neodkotúľa a môžete na seba nastohovať viac kusov a ušetriť priestor. Nevýhodou je zase to, že dnešné chladničky na víno alebo prepravné kartónové škatule si s nimi nevedia celkom poradiť.
Tradíciou, od ktorej sa však dnes už upustilo, je fľaša s názvom fiasco. Bola typickým balením pre toskánske Chianti, má baňaté telo, do polovice obalené do slameného košíka s podstavcom. Vďaka robustnejšiemu telu sa ľahšie prepravovala a tiež vďaka košíku nemusela mať ploché dno, a teda jej výroba bola lacnejšia. Dnes sa však najkvalitnejšie Chianti balí do fliaš typu bordeaux a fiasco nájdeme už len v toskánskych reštauráciách v podobe svietnikov, pretože víno s chráneným označením pôvodu Chianti Classico úplne zakázalo jej používanie. Slovo fiasco je talianskym pomenovaním pre fľašku, ale v talianskom slangu „naplniť fľašku“ znamená urobiť nejaký prešľap. Preto ak si fiasco kúpite, môže sa stať, že aj mok, ktorý z nej nalejete do pohára, bude pripomínať rovnomennú situáciu.
Niektoré fľaše tiež majú pod hrdlom reliéf. Tak je tomu napríklad pri fľašiach z Châteauneuf-du-Pape z južného údolia rieky Rhôna, na ktorých je reliéf prekrížených svätopeterských kľúčov – pečať pápeža. Aj na Slovensku by sme však našli fľaše s reliéfom – napríklad vrchná časť fľaše z vinárstva Masaryk vyzerá ako historická Rotunda sv. Juraja v Skalici.
Určite ste sa už stretli so sieťkou z tenkého zlatého drôtika, v ktorom sú „uväznené“ fľaše zo španielskej oblasti Rioja. V roku 1858 Camilo Hurtado de Amézaga získal španielsky kráľovský titul Marqués de Riscal. Bol naň natoľko hrdý, že sa rozhodol tak pomenovať celé vinárstvo. Camilo študoval v Bordeaux a naučil sa vyrábať vína podľa francúzskej tradície. Keď sa vrátil do Španielska, začal experimentovať a čoskoro sa jeho vína stali oceňovanými, vyhľadávanými, ba dokonca obľúbenými na kráľovskom dvore Alfonsa XII. A tu sa svojej príležitosti chopili rôzni falšovatelia – prázdne fľaše opäť plnili neoriginálnymi vínami.
Camilo sa snažil chrániť svoju povesť a pre svoje vzácne vína vymyslel drôtenú sieťku, ktorá zakrývala celú fľašu vrátane uzáveru. Falšovatelia tak nemohli odstrániť korok či nahradiť originálne víno neoriginálnym bez toho, aby sieť nepoškodili. Tento vynález mal veľký úspech a čoskoro začali nasledovať aj ďalší výrobcovia kvalitných vín z Riojy, ktorí sa snažili chrániť aj svoje vzácne vína. Časom bolo použitie drôteného pletiva také rozšírené, že zlatý drôt sa stal akýmsi symbolom prestíže a dnes je v Rioje už akousi tradíciou.
