Slovensko sa stáva medzinárodným hráčom v boji proti plytvaniu potravinami.
Celosvetovo sa tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo premrhá a len v Európe toto plytvanie stojí ekonomiku každý rok 143 miliárd eur. Európsky projekt podporí vznik a implementáciu nových zero-waste stratégií v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, New Edu, n. o., Free Food, o. z., a TBS, a. s., sa stali tento mesiac súčasťou veľkého medzinárodného konzorcia výskumného projektu FoodRUs, financovaného Európskou komisiou v rámci programu Horizont 2020, ktorý koordinuje španielsky projektový líder Univerzity v Deuste a zahŕňa 29 partnerov z desiatich rôznych európskych krajín. Projekt je zameraný na tvorbu inovatívneho kolaboratívneho cirkulárneho potravinového systému s cieľom zníženia potravinového odpadu a strát v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci. Združuje 29 partnerov naprieč celou Európou (z desiatich krajín), z ktorých štyri sú zo Slovenska, a bude prebiehať od roku 2020 do roku 2024.
FoodRUs kladie dôraz na implementáciu 23 technologických, sociálnych, finančných, právnych, vzdelávacích, politických a organizačných inovácií, ktoré predstavujú aktívnu účasť viac ako štyridsiatich aktérov, zapojených do konkrétnych výziev v rámci vybraných potravinových reťazcov a pilotných regiónov.
Efektívne využívanie zdrojov vo všetkých fázach agropotravinárskeho hodnotového reťazca, v ktorých dochádza k plytvaniu potravinami (patria sem primárna poľnohospodárska produkcia, potravinové dodávateľsko-odberateľské vzťahy a koneční spotrebitelia – domácnosti), je dôležitou súčasťou projektového zámeru FoodRUs.
Objektom výskumu a inovácií sú tri pilotné hodnotové reťazce:
- Španielsky medziregionálny pilot zameraný na zeleninu a šaláty
- Dánsky pilot analyzujúci hodnotový reťazec pre mäso a ryby
- Slovenský pilot analyzujúci hodnotový reťazec pre chlieb a pečivo
SPU v Nitre ako koordinátor slovenského pilotu zameraného na chlieb a pečivo bude spolupracovať s organizáciami Free Food, o. z., New Edu, n. o., a TBS, a. s. „Cieľom slovenského pilotu bude hľadať najlepšie možnosti prevencie plytvania chlebom a pečivom v celom potravinovom reťazci od producenta cez spracovanie (mlyny a pekárne), distribúciu, obchod, HORECA sektor či školy až po dodávky nepredaných prebytkov chleba a pečiva do Potravinovej banky alebo charitatívnych organizácií a po naplnení jej kapacít ako krmivo pre zvieratá a ako posledná možnosť kompostovanie. Model bude zameraný na uprednostňovanie použitia potravinových prebytkov na ľudskú spotrebu a hľadanie možností, ako ho vrátiť späť do obehu, t. j. ako ho čo najoptimálnejšie využiť. Potravinové prebytky predstavujú biologický materiál, ktorý môže byť napríklad aj zdrojom makronutrientov,“ vysvetľuje Marieta Okenková z SPU v Nitre.
Súčasťou projektu bude aj vytvorenie siete zainteresovaných aktérov. Ambíciou je dosiahnuť pokrok v tejto téme na Slovensku a vytvoriť vzorový model pre ostatné krajiny. Slovenský model sa bude okrem Slovenska testovať aj v Rakúsku.
Európsky týždeň znižovania odpadu
V novembri prebiehala celoeurópska kampaň na znižovanie množstva odpadu, a to nielen v rámci zvyšovania povedomia o udržateľných zdrojoch a odpadovom hospodárstve, ale aj nabádaním k znižovaniu osobnej spotreby, opätovnému použitiu výrobkov a materiálov či správnej recyklácii odpadu. V tohtoročnej kampani bolo zapojených viac ako 10-tisíc iniciatív.
Hmotnosť celosvetovo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje 1,3 miliardy ton. Vzniká naprieč celým potravinovým reťazcom, pričom vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie, či už ide o plytvanie vzácnymi prírodnými zdrojmi, akými sú voda a pôda, alebo o znečistenie ovzdušia. Okrem devastačných environmentálnych vplyvov má potravinový odpad aj negatívne hospodárske a spoločenské dopady. „Vo svete sa vyprodukuje dostatočné množstvo jedla, aby nasýtilo všetkých ľudí na svete, no až jedna tretina potravín sa nikdy nezje, zatiaľ čo každý deviaty človek hladuje alebo trpí podvýživou. V dôsledku pandémie koronavírusu očakávame výrazný globálny nárast extrémnej chudoby, a teda ľudí, ktorí si jedlo hodné dôstojného života nemôžu dovoliť. Pre týchto ľudí môžu ,zachránené‘ potraviny znamenať záchranu života,“ hovorí Zuzana Madajová z Free Food, o. z.
Slovenský pilot európskeho projektu FoodRUs analyzujúci hodnotový reťazec pre chlieb a pečivo, ktoré je jedným z najtradičnejších pokrmov v slovenskej gastronómii, je jedinečný svojho druhu, pretože si projektoví partneri kladú medzi ich prioritné témy možnosť využitia potravinového odpadu ako zdroja, vytvorenie aktívnej siete relevantných aktérov – od samospráv cez HORECA sektor, školy, agrovýrobné podniky až po obchodné reťazce a domácnosti, či vybudovanie funkčného systému, ktorý umožní redistribúciu potravinových nadbytkov na ľudskú spotrebu, a v neposlednom rade zvyšovanie povedomia o potravinovom odpade s cieľom zamedziť jeho vzniku.
Téma potravinového odpadu a strát je na Slovensku viac ako aktuálna, keďže ročná produkcia potravinového odpadu v SR predstavuje až 0,86 mil. ton. Sme takmer na rovnakej úrovni ako v susednom Maďarsku, ktoré má dvojnásobok populácie Slovenska. Podľa štatistík päť obchodných reťazcov v roku 2016 vyhodilo až 15-tisíc ton využiteľných potravín, zatiaľ čo na Slovensku žije takmer 900-tisíc ľudí pod hranicou chudoby.
Priemerný Slovák vyprodukuje viac ako 160 kg odpadu z potravín ročne (FUSIONS, 2016), pričom najväčší podiel, až 53 %, sa pripisuje domácnostiam. Až 9 % slovenských domácností vyhadzuje potraviny denne, najmä ovocie a zeleninu, chlieb a varené jedlo. Väčšina potravinového odpadu z domácností je spôsobená tým, že nakupujeme a varíme jedlo v nadmernom množstve, ktoré nie sme schopní spotrebovať skôr, než sa pokazí.
„Na to, aby sme sa správali ohľaduplne k potravinovým zdrojom, netreba veľa, stačí zmeniť aspoň niektoré staré návyky a všímať si možnosti okolo nás. Každý by mal začať od seba. Napríklad správnym skladovaním potravín, rozoznávaním dátumu spotreby od dátumu minimálnej trvanlivosti, dôsledným plánovaním jedálnička alebo efektívnym spracovaním jedlých zvyškov,“ radí Anetta Vaculíková z New Edu, n. o.
