Pandémia koronavírusu, ktorej momentálne čelí svet, bude mať dopad na každého z nás. O ekonomických, politických a sociálnych dôsledkoch sa toho už popísalo veľa. My sa v nasledujúcich riadkoch pozrieme na vplyv pandémie na ekológiu, ale najprv si zodpovieme na otázku, ako a prečo sa vlastne živočíšne vírusy stávajú čoraz častejšie súčasťou ľudského sveta.
Podľa viacerých odborníkov sa COVID-19 s najväčšou pravdepodobnosťou na ľudí preniesol z takzvaného „mokrého trhu“ v Číne, kde sa predávajú ulovené divé zvieratá v úbohých hygienických podmienkach. Často na týchto trhoch nájdete ešte živé vlčie mláďatá, mloky, krokodíly, škorpióny, veveričky či líšky a korytnačky; v Afrike aj opice, malé šelmy, hlodavce a netopiere. Ponúka sa otázka, prečo sa s divokými zvieratami takto obchoduje a kde existuje hranica využívania prírodných zdrojov v prospech človeka. Každým dňom sa na svete narodí približne o 190 000 viac detí, ako umrie ľudí. Ľudstvo sa rozrastá rýchlym tempom, a tým aj nutnosť objavovať oblasti, do ktorých ľudská noha predtým nevkročila.
Richard Ostfeld, vrchný vedec v Cary inštitúte ekosystémových štúdií v Millbrooku v New Yorku, ktorý so svojimi kolegami skúma systém fungovania našej planéty a jej prepojenie medzi ľuďmi a živočíchmi, tvrdí: „Zdravotné riziká pre ľudí v prirodzenom živočíšnom ekosystéme môžu byť omnoho horšie, keď sa s nimi dostaneme do kontaktu. Čím viac narúšame lesy a prirodzené prostredie živočíchov, tým viac vystavujeme sami seba nebezpečenstvu.“ Vírusy ako HIV, ebola a najnovšie vírus COVID-19, ktoré vznikli prenosom zo živočíchov na ľudí, poukazujú na fakt, že naše ekosystémy sú v kritickom stave. Thomas Gillespie, ekológ skúmajúci prenos chorôb zo živočíšneho sveta na ľudí, ktorý pracuje na Emory univerzite, potvrdzuje Ostfeldove slová: „Vôbec nie som prekvapený vypuknutím vírusu COVID-19. Väčšina patogénov ešte len bude objavená. Zatiaľ stojíme na úplnom vrcholku ľadovca.“
Pandémia spomalila celý svet, zastavila chod vo vysoko rozvinutých krajinách a priniesla úľavu ovzdušiu v podobe zníženia emisií z tovární, lietadiel a pozemných dopravných prostriedkov. Táto redukcia emisií má svoje pozitíva, avšak nerieši to klimatickú krízu. Akékoľvek znižovanie emisií a znečistenia spôsobeného „vypnutím ekonomiky“ bude pravdepodobne prchavé a práve naopak, predpokladá sa, že krivky vyskočia rýchlo späť. Tento scenár sa už udial počas celosvetovej finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009, keď celkové ročné emisie síce klesli o 1,3 %, ale po jej skončení dosiahli svoje nové, dovtedy nevídané maximum. Krivka emisií je tiež závislá od doby trvania reštrikcií jednotlivých vlád. Ak budú reštrikcie pretrvávať do konca roku 2020, klesne zákaznícky dopyt kvôli strateným mzdám. Tiež je vhodné poukázať na fakt, že čaro online nakupovania objavila väčšina populácie a je pravdepodobné, že pri ňom aj zostane. Jedni to považujú za pozitívum (menej ľudí používa svoje dopravné prostriedky na nákupy) a iní za negatívum (viac aut používaných na rozvoz online nákupov). Stúpli aj nákupy takzvaných take-away jedál a nápojov, keďže je to jediná možnosť, ako udržať pri živote svoj bar alebo reštauráciu v rozmedzí daných reštrikcií. Bohužiaľ drvivá väčšina predávajúcich z dôvodov uchovania čo najnižších nákladov používa jednorazové plastové nádoby, ktoré po ich vyprázdnení skončia v koši. Starbucks už na začiatku marca celosvetovo zakázal používanie znovupoužiteľných hrnčekov, čím síce podporuje boj proti rozširovaniu COVID-19, ale zároveň začal spätne produkovať obrovské množstvo papierového odpadu. V USA slávia veľký comeback jednorazové plastové nákupné tašky. Plastics Industry Association lobuje za zlikvidovanie predošlého zákazu jednorazových tašiek a vyžaduje, aby sa používanie plátenných a znovupoužívateľných nákupných tašiek označilo za hrozbu nákazy vírusom COVID-19. Odpad z nemocníc sa v najviac postihnutých oblastiach zniekoľkonásobil a počas dní, keď pandémia prepukla vo Wuhane (pravdepodobné miesto vzniku COVID-19), vzrástol medicínsky odpad až štvornásobne, z bežných 50 ton na 214 ton denne.
Zatiaľ nie je možné posúdiť, aký vplyv má COVID-19 na ekológiu, a týmto poznatkom nebudeme disponovať ešte po mnoho týždňov. Avšak už dávno pred COVID-19 sme vedeli, že znižovanie emisií, zdravšie ekosystémy, lepšia synchronizácia s prírodou (a nie jej zneužívanie) je kritické pre zlepšenie životného prostredia.
Pandémia koronavírusu väčšinu z nás dostala do situácií, ktoré sme ešte nezažili. Mnohí z nás budú trpieť finančnými problémami, možnou stratou práce a prinesie to aj zvýšený výskyt stresových situácií spojených s pochybou o budúcnosť. Ale sú tam aj pozitíva, ktoré sú hlboko skryté za všetkými hrozbami a neistotami. Určite si veľa z nás prehodnotilo priority a uvedomilo si, že energia a sila spočíva v jednote. V jednote rodiny, komunity, ľudstva. Je tu namieste sebareflexia a porovnávanie s „bežnými“ uponáhľanými dňami, na ktoré sa pozeráme ako z rýchlika a splývajú do seba. Stále sa ženieme za väčším zárobkom, za lepším autom a telefónom, za nezmyselnosťami, ktoré by pre nás v „normálnych“ dňoch predstavovali nevyhnutnosti. Uvedomenie si, že rodina, komunita, návrat k športu, radosť z hrabania sa v záhradke, pomáhanie si navzájom a prejavovanie lásky aj inak ako materiálne môže vnášať do našich životov podstatu existencie. S príchodom jari a dostatkom voľného času utekáme do prírody, znovu nachádzame krásu v jej jednoduchosti a zároveň komplexnosti. Máme čas pozorovať a spoznávať, ako to má príroda vymyslené. Príroda sa adaptuje a pripomína nám, že sme iba jeden z druhov, ktorý obýva našu planétu, a nemôžeme si ju celú privlastňovať. Verím, že súčasné spomalenie svetovej ekonomiky pomôže nielen prírode, ale najmä nám. Poprehadzovať si priority, odsunúť honbu za úspechom a peniazmi na spodné priečky a presunúť znovunájdené spojenie medzi nami a prírodou na políčko „dôležité“. Možno práve momentálne „oddychovanie“ nám umožní nájsť spôsoby na investovanie do riešení, ktoré sú priaznivé ako pre nás, tak aj pre prírodu. Podporovanie využívania verejnej dopravy, používanie bicyklov pri každodennom presúvaní sa, zelektrizovanie dopravných prostriedkov a mnohé ďalšie nápady by radikálne znížili emisie a zlepšili kvalitu vzduchu. Z pohľadu jednotlivca je to hľadanie alternatív k plastom, snaha o „zero waste“ spôsob života, trávenie času s najbližšími pri rodinnom stole a v prírode či výmena auta na diesel za auto s alternatívnym pohonom. Je pochopiteľné, že chceme žiť vo väčšom pohodlí a chceme sa obklopovať materiálnymi vecami, ktoré nám uľahčujú náš „ťažký“ život, keď veľa pracujeme. Ale otázkou je, potrebujeme to k tomu, aby sme boli naozaj šťastnými? Celosvetová pandémia je jedným z najslušnejších spôsobov, akými nám príroda ukázala, aby sme spomalili. Počet mortalít spôsobených koronavírusom je neporovnateľný s počtom úmrtí spôsobenými civilizačnými chorobami, ktoré považujeme za samozrejmosť. Fakt, že momentálne ekonomika spí, nie je chybou vírusu. Je to rozhodnutie vlád, aby zabránili jeho šíreniu. Ale prečo sa vlastne COVID-19 objavil? Je to dôsledok nášho sebeckého chovania sa. Príroda sa iba vyvíja na základe našich zásahov do nej.
autor: Mischa Čech Bónová
