Malá rodinná farma, trvalo udržateľný prístup, dôraz na kvalitu pôdy a systém ekologického pestovania – to je Agrokruh, ktorý vymyslel a uviedol do praxe Ján Šlinský. Podľa neho je práve pôda prostriedkom vytvárania vyvážených ekosystémov a citlivý prístup k nej je kľúčom k trvalej udržateľnosti. Princíp, na ktorom tento novodobý netradičný systém pestovania a odbytu zeleniny funguje, je vo svojej podstate neuveriteľne jednoduchý a detailne premyslený a disponuje obrovskou pridanou hodnotou pre svojich odberateľov.
Vravíte, že pôda je prostriedkom k budovaniu trvalo udržateľných ekosystémov – prečo tomu tak je?
Lebo tomu tak je. J Berme to ako fakt a podľa toho orientujme svoje kroky. Garantujem, že z dlhodobého hľadiska na tom len získame. Túto moju teóriu potvrdzujú aj rôzne štúdie a názory svetových odborníkov. A dokonca aj mikrobiologické rozbory, ktoré u nás na farme realizovali výskumníci.
Na vašej farme môžete pestovať až 52 druhov zeleniny v každom roku v rámci vyváženého osevného postupu, ktorý zohľadňuje striedanie plodín. Prečo je zelenina práve ten produkt poľnohospodárstva, ktorý vás chytil za srdce?
Logický argument, ktorý by bol všeobecne akceptovaný, nemám, ani nemá cenu ho hľadať. Vybral som si to sám, dobrovoľne a s radosťou, po skúsenostiach s bežnými poľnohospodárskymi praktikami v zeleninárstve a tento systém mi dáva zmysel.
Monokultúrne pestovanie teda nie je dlhodobo funkčné?
Jednoznačne.
Zdravá pôda – rozozná ju vôbec bežný človek – konzument?
Bežný človek – konzument to, čo je zdravá pôda, nerozozná vôbec. Dokonca si dovolím tvrdiť, že ani veľká časť agropodnikateľov to nedokáže. Je to komplexný systém, kde skrátené odpovede nič nevysvetlia a podrobné takmer nikto nebude čítať, nieto ešte chápať. Ale v skratke, v zdravej pôde nesmie chýbať pestrý život. Podstatné je to, že len na zdravej pôde môžeme pestovať zdravé rastliny, a tak, ak si bežný konzument bude pestovať sám to, čo konzumuje, alebo dôverovať svojmu farmárovi, tak zdravie rastlín a jeho zdravie budú dostatočne relevantným ukazovateľom zdravia pôdy.
Raz ste mi povedali: „Predstavte si, že máte svojho farmára. Človeka, ktorému sa pozriete do očí a podáte mu ruku, keď vám odovzdáva debničku so zeleninou. Nie je takýto osobný kontakt väčšou zárukou kvality než akýkoľvek certifikát?“ Váš systém pestovania je postavený na dôvernom vzťahu medzi pestovateľom – malým farmárom a spotrebiteľom – zákazníkom. Prečo?
Dôveryhodnosť vytvára predpoklady pre úspešné riešenie problémov, ktoré sú za iných okolností neriešiteľné. Preto za najpodstatnejšiu okolnosť, ktorou podmieňujem napĺňanie ideálu, dnes už inštitucionálne deklarovaného značkou „bio“, považujem elimináciu anonymity. V odbore poľnohospodárskej činnosti, ako je pestovanie zeleniny certifikovanej ako „bio“, musí deklarovanú kvalitu garantovať pestovateľ a nie byrokrat. Prakticky to premenené na drobné znamená, že de iure „bio“ je de facto „bio“, len ak ste sa pozerali do očí pestovateľa a stáli svojimi nohami na pôde, kde to pre vás vypestoval.
Ste farmár s dlhoročnými skúsenosťami, s citlivým prístupom k pôde a k pestovaniu. Dá sa stavať na tradíciách a má to vôbec zmysel, pestovať staré odrody zeleniny, ovocia?
Zmysel má všetko, ak to nie je nezmysel. 🙂 V mojej konkrétnej činnosti, ktorej sa venujem (pestovaniu zeleniny bez chémie a bez driny), si z tradícií, na ktorých sa dá stavať, vyberám skutočnosť, že bez pesticídov, ťažkej techniky, veľkoplošného monokultúrneho pestovania a globálneho obchodu sa zelenina podstatne dlhšiu dobu pestovala lokálne, ekologicky a na malých rodinných hospodárstvach. To je fakt. Rovnako však je fakt aj to, že dnes sa v poľnohospodárstve angažuje cca 2 – 4 % ekonomicky činného obyvateľstva a ekologické, ekonomické a sociálne okolnosti dneška nemajú v celej doteraz popísanej histórii obdobu. Takže návrat k starým zlatým časom je, ako ja hovorievam, len ezotericko-teoreticko-platonicko-romantické fňukanie podmienené psychologickým faktorom definovaným ako spomienkový optimizmus. Pestovať staré odrody má zmysel, ak ich budú ľudia kupovať a pestovateľa to uživí. Inak to zmysel nemá. Iná vec je záchrana genofondu starých, krajových odrôd ovocia a zeleniny, čím sa zaoberá napríklad celosvetové hnutie Slow Food. Tu to má obrovský zmysel. Nie však amatérčinou typu „vypestujte si vlastné semienka“, v týchto témach sa treba obracať na odborníkov, ktorí sa téme venujú vo svojej profesii, aby sme prírode viac neuškodili, ako pomohli.
Čo ste sa od našich predchádzajúcich generácií naučili, ovplyvnili vás v niečom tradičné prístupy k pestovaniu?
Z predchádzajúcich generácií si pamätám len časy kolektívneho hospodárenia, keď som s otcom na blatníku Zetora 24A sedel a vnímal vôňu oranej pôdy, zmiešanej s pachom nafty, a do uší mi znel otcov spev s rytmom zvuku traktora. Najpodstatnejšie ma z minulých generácií určite najviac ovplyvnila húževnatosť a schopnosť sa radovať z dobre vykonanej práce.
Percento obyvateľstva, ktoré vyžaduje kvalitu a chuť, sa neustále zvyšuje. Ale aj keď je zelenina najžiadanejší produkt ekologického poľnohospodárstva, pestuje sa na minimálnej ploche, pričom bežná predstava o realizovateľnosti v poľnohospodárstve nerešpektuje zákony fyziky ani hmotnú realitu či bio logiku života. Agrokruh bol však vytvorený na princípe trvalej udržateľnosti. Na druhej strane, celosvetovo sa skloňuje pojem klimatická kríza a poľnohospodárska produkcia je jedným z jej hlavných prispievateľov. Ako to vnímate?
Systém Agrokruh som koncipoval v záujme odstránenia fyzickej námahy spojenej s pestovaním zeleniny, pri ktorej sú vylúčené syntetické pesticídy, priemyselné hnojivá a neorganizované prejazdy po ploche pôdy traktormi. Dnes je ten koncept fyzicky k dispozícii, funkčne overený, takže môžem jeho prínosy konfrontovať s teóriou dlhodobej udržateľnosti. Z teoretického hľadiska je možné konštatovať, že Agrokruh je koncipovaný v zmysle definície dlhodobo udržateľného poľnohospodárskeho systému (poznámka: dlhodobo udržateľný poľnohospodársky systém musí byť ekologický a biologicky vyvážený, technicky realizovateľný, ekonomický sebestačný, sociálne akceptovateľný).
Takže naším spoločným úsilím by malo byť zlepšiť biodiverzitu a obohatiť pôdu o prirodzené mikroorganizmy, rekultivovať ju. Riešením je nárast počtu malých farmárov fungujúcich v systéme biodynamického regeneratívneho a trvalo udržateľného poľnohospodárstva.
Dovolím si podotknúť, že prínosom môže byť akýkoľvek systém, ktorý spĺňa horeuvedené kritériá dlhodobo udržateľného poľnohospodárskeho systému. A prístupov k budovaniu trvalo udržateľných ekosystémov existuje veľa. Treba si vybrať ten, ktorý pestovateľovi najviac vyhovuje, ale zároveň prispieva k ochrane proti pôdnej erózii, zadržiavaniu vody v krajine či zvyšovaniu biodiverzity.
Prispieť k zmene však môže aj spotrebiteľ – ako?
Spotrebiteľ je rozhodujúcim elementom uskutočnenia vízie dlhodobej udržateľnosti v praxi. Zároveň však treba povedať, že spotrebiteľ je často aj najväčšou prekážkou. Stále je totiž rozhodujúcim faktorom cena na pulte a tá je v nominálnej hodnote vždy nižšia pri potravinách, ktoré sú z konvenčných, veľkoplošných priemyselných poľnohospodárskych a potravinárskych kombinátov. Téma externalizácie nákladov, vďaka ktorým tá cena je nižšia než u lokálnych, ekologicky ohľaduplnejšie produkovaných potravín, je z pohľadu vlastnej peňaženky žiaľ často absolútne ignorovaná. Je to téma, o ktorej sa vedú siahodlhé diskusie. K zmene hospodárenia na pôde u nás na Slovensku môže spotrebiteľ napríklad prispieť aj tým, že si dá tú námahu a pokúsi sa zistiť si, kde presne je tá jeho parcela a na vlastné oči sa presvedčiť, ako je s tou pôdou zaobchádzané. Urobte to v záujme budúcich generácií.
Keďže sa téme kvality potravín a budovaniu vzťahu k zdravej výžive venujem roky, je mi táto téma srdcom blízka a považujem za dôležité vysvetľovať napríklad aj mojej 3,5-ročnej dcérke, že to, čo jeme, ovplyvňuje nielen naše fyzické a psychické zdravie, ale aj svet, v ktorom žijeme. Čo by podľa vás pomohlo, aby ľudstvo ako také pochopilo, že každý jeden z nás môže prispieť k zmene práve svojím uvedomelým nákupným rozhodovaním?
Vzdelávanie by v tejto veci určite pomohlo, len by to museli robiť učitelia, ktorí to nielenže vedia, ale naozaj vedia. Tu je lepšie to vyjadriť v češtine, keďže tá jednoznačne definuje rozdiel medzi „vím“ a „umím“. Slovenčina je tu menej jednoznačná. A potom sa stáva, že riešenie ukecávame, ale neriešime.
A jedna otázka na záver: aký problém z vášho pohľadu systém Agrokruh rieši?
Obnovu vzťahu k pôde. Na začiatok k tým najúrodnejším kúskom pôdy, ktorých nie je na Slovensku až tak veľa. A tiež zlepšenie medziľudských vzťahov, ktoré nie sú na Slovensku práve najlepšie. Verím, že to porekadlo o láske, čo ide cez žalúdok, hovorí dostatočne v prospech toho, že v dobre udržiavanej krajine, na dobre obhospodarovanom kúsku pôdy, pri pestovaní dobrej zeleniny pre dobrých ľudí a za dobrú cenu to musí fungovať. Treba to však naozaj chcieť a preniesť do praxe a nielen sa toho dožadovať. Ak sa chceme mať dobre, niečo preto treba aj urobiť. Nikto iný to totiž za nás robiť nebude.
Ekologická a biologická vyváženosť systému Agrokruh
Plocha farmy je rozdelená na sústavu záhonov kruhového tvaru, medzi ktorými sú plôšky v tvare sférických trojuholníkov. Kruhové parcely sú prioritne určené na realizáciu ekonomického zámeru a označujem ich pojmom ekoprodukčné zóny. Zelenina sa v nich pestuje v presne stanovenom a prísne dodržiavanom osevnom postupe, zväčša v zmiešanej kultúre a ekologicky veľmi ohľaduplným spôsobom realizovania agrotechnických úkonov, prostredníctvom mechanizačného systému, ktorý reálne umožňuje pestovanie zeleniny bez chémie a bez driny.
Plôšky medzi jednotlivými kruhovými parcelami sú určené na pestovanie ekonomicky síce menej výnosných, ale o to viac biologicky prínosných druhov rastlín. Označujeme ich pojmom ekostabilizačné zóny.
Takýmto spôsobom je možné vytvárať farmy, na ktorých sa pestuje vysadených 45 – 52 druhov zeleniny, 20 – 30 druhov byliniek a kvetín v špirálovitých riadkoch, na kruhových i medzikruhových záhonoch, ktoré sú živou mandalou, umocňujúcou pôžitok z jedla, aj zážitkom z pohľadu a vône.
Ekologická stabilizácia krajiny je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie. Agrokruh je systém schopný samostatnej existencie s pozitívnym ovplyvňovaním okolitej menej stabilnej krajiny. Rozčlenenie plochy pôdy na obrábané kruhové parcely (ekoprodukčné zóny), medzi ktorými sú neobrábané plochy (ekostabilizačné zóny), zabezpečuje maximálne možnú biodiverzitu pri maximálne možnom mechanizovaní činností spojených s pestovaním zeleniny. V druhej polovici 20. storočia boli pri kolektivizácii poľnohospodárstva sceľované pozemky (tzv. rozoranie medzí), čím zanikli rôzne krajinné prvky, podieľajúce sa na vytváraní stabilnej biodiverzitnej kultúrnej krajiny.
Systémom Agrokruh sa dá dosiahnuť revitalizácia a obnova krajinných prvkov v záujme zlepšenia krajinotvornej funkcie poľnohospodárstva:
Ochrana proti pôdnej erózii
Sústava ekoprodukčných a ekostabilizačných zón v systéme Agrokruh vytvára prirodzenú ochranu proti erózii pôdy. Počas stále častejších prívalových búrok alebo počas trvalejších zrážok totiž na veľkých intenzívne obrábaných plochách pôdy dochádza k obrovskému odnosu pôdy a živín, ktoré sa následne dostávajú do vodných tokov a údolných nádrží, kde sa ako sedimenty usadzujú. Splavené živiny zhoršujú kvalitu povrchových vôd a údolné nádrže sa musia nákladne odbahňovať. Ekostabilizačné plochy s trvalým trávnym porastom, remízkami alebo nízkymi ovocnými drevinami výrazne spomalia odtok vody z plochy pôdy.
Zadržiavanie vody v krajine
Systém Agrokruh – tým, že ekoprodukčné zóny sú obrábané bez prejazdu mechanizačných prostriedkov po ploche – eliminuje zhutňovanie pôdy, čím okrem iného jednoznačne prispieva k zvyšovaniu retenčnej schopnosti pôdy. Keďže mechanizačné prostriedky sa pohybujú po pevne stanovených dráhach, je možné na ekostabilizačných plochách, tam, kde je to vhodné, vybudovať sústavu jazierok, rybníčkov, mokradí, a tým zadržať zrážkovú vodu, spomaliť jej odtok a dosiahnuť zvýšenie zásoby vody v krajine a zvýšenie rovnováhy miestnej klímy na mnohonásobne vyššej úrovni, než je to pri doterajšom veľkoplošnom poľnohospodárskom systéme. Sústava takýchto polí je vhodná aj na zmiernenie následkov povodní, keď časť vody ostane na poli a nepreleje sa do obývaných častí krajiny.
Zvyšovanie biodiverzity
Rovnomerné rozloženie ekostabilizačných zón na ploche pôdy obhospodarovanej systémom Agrokruh predstavuje vytvorenie biotopov pre množstvo voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov a umožňuje návrat mnohých tých, ktoré boli spriemyselnenou poľnohospodárskou veľkovýrobou z krajiny vytlačené.
autor: Anetta Vaculíková
