Autor: Ľuboš Bogár
Zvodné, plnokrvné červené vína, ktoré si podmania takmer každého, či iskrivé, šťavnaté, často až pikantne kyselinkové biele vína doplnené morskými plodmi alebo svetoznámymi hovädzími steakmi tvoria jeden z tých zážitkov, na ktoré sa nezabúda. Nie nadarmo je Južná Amerika snom mnohých vinárov, someliérov, vínnych entuziastov a „gastrobádateľov“.
Neprehľadnosť a množstvo štátov v Južnej Amerike sa pri nasadení okuliarov s filtrom zameraným na výrobu kvalitných vína značne zredukuje. Je to dané primárne klimatickým umiestnením tohto svetadielu, keďže len štáty medzi rovnobežkami 30. a 40. stupňa južnej šírky patriace do takzvaného „viničového opasku“ majú podnebie vhodné na pestovanie kvalitného hrozna. Kým u nás sa ešte ani púčiky po zime neotvárajú, v týchto regiónoch už oberajú dozreté hrozno. Vína z opačnej pologule majú totiž o polroka otočené sezóny, a tak je možné u nás často už počas zberu piť tieto južanské vína z aktuálneho ročníka. Do tohto tzv. južného vínneho pásu spadá Uruguaj, Argentína a Čile a tieto tri štáty sú zodpovedné za 85 % produkcie vína v celej Južnej Amerike. Juh Brazílie (Rio Grande) má tiež nejaké výsadby vinohradov, ale sú tam vysadené najmä hybridy a menej kvalitné druhy viniča. Napriek relatívne krátkej histórii si tieto krajiny veľmi rýchlo vybudovali reputáciu svetoznámych producentov vín z globálne známych odrôd, akými sú Chardonnay, Sauvignon Blanc, Cabernet Sauvignon, Malbec, Syrah, Carménère, Tannat a iných. Poďme sa na týchto globálne významných hráčov pozrieť detailnejšie.
Uruguaj
Najmenšou zo spomínaných krajín je Uruguaj. Susedí s Argentínou a gro viníc sa nachádza v regiónoch medzi Montevideom a Colonia del Sacramento, pozerajúcich cez prirodzenú hranicu medzi štátmi tvorenú riekou Rio de la Plata priamo na hlavné mesto Argentíny, Buenos Aires. Ak sa povie víno z Uruguaja, v drvivej väčšine ide o modrú odrodu Tannat. Aj keď je to odroda pochádzajúca z Francúzska, kde je jej domovom juhozápadné Francúzsko, mnoho konzumentov práve vďaka zamatovejšiemu a komplexnému štýlu preferuje uruguajské tannaty pred tými francúzskymi. Červené vína z tejto odrody sa vyznačujú hlbokou, nepriehľadnou farbou a jednou z najvyšších hladín tanínov. Ochutnať Tannat je niečo pre nadšencov „stŕpnutých“ jazykov, keďže práve tieto vína sú jedny z najtrpkejších. Tannat je propagovaný ako jedna z najzdravších odrôd viniča vďaka výrazne vyššej úrovni antioxidantov v porovnaní s ostatným známymi modrými odrodami. S čím je vhodné Tannat kombinovať? Mastné mäsité jedlá ako hovädzie, klobásy, konfitovaná kačica a pod.
Argentína
Argentína je svojou rozlohou takmer štvornásobne väčšia ako Čile, plochou viníc sú však porovnateľné s o niečo väčšou plochou v Argentíne. Drvivá väčšina nádherne zelených a upravených viníc, veľmi sa podobajúcich našim európskym, sa v Argentíne nachádza na západe na úpätí Ánd. Oblasti ležiace na úpätí Ánd patria k veľmi suchým, dokonca s púštnym charakterom. Práve takáto klíma vinohradníkom výrazne zjednodušuje fungovanie, pretože s hnilobou a plesňami sa prakticky nestretávajú. Mnohokrát sa vám môže stať, že prechádzate okolo významného vinárstva alebo vinice a ani si to nevšimnete, lebo zaniká v ošarpanej scenérii chudobného argentínskeho vidieka. Vinice v severnej časti Argentíny ležia v nadmorských výškach 1 500 – 3 000 metrov, čím sa zaraďujú k tým najvyššie položeným na svete. Práve nadmorská výška je faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje možnosť pestovania viniča. Regiónom severu ako Salta, Tucumán a Catamarca práve ich výška umožňuje vyrábať vína, ktoré sú svieže, ktoré učarujú nejednému skalnému zástancovi európskych vín. Torrontés a Malbec tu hrajú prvé husle a odrody ako Cabernet Sauvignon, Syrah a Bonarda im sekundujú. Torrontés je synonymom pre aromatické až citrusové svieže biele vína prichádzajúce z Argentíny. Malbec v týchto regiónoch prináša tie najplnšie exempláre, keďže vyššie hodnoty slnečného žiarenia sa odzrkadlili na hrubšej šupke a tým aj na bohatšom prejave produkovaných vín. 95 % celej produkcie však prichádza z regiónu Cuyo, ktorý patrí aj medzi najdôležitejšie vinárske oblasti z globálneho pohľadu. A práve v regióne Cuyo sa nachádza najznámejší región Mendoza, nazvaný podľa jeho hlavného mesta. Na to, že je Mendoza hlavným mestom, len ťažko v nej hľadať lesk európskych metropol. Typicky španielsky uvoľnená atmosféra vanie celým mestom a z obyvateľov srší pocit, že si z vecí ťažkú hlavu nerobia. Mesto večer ožíva ruchom a vo vyhlásenejších reštauráciách si bez rezervácie len ťažko sadnete. Príprava výsekov mäsa na otvorenom ohni je tu nepísaným štandardom a ponad bar krásne vidieť tancujúceho kuchára, ako obracia kusy hovädziny na roštoch olizovaných plameňmi z ohniska. Mendoza tvorí tri štvrtiny všetkých argentínskych viníc a je to len vďaka jej umiestneniu na výrazne štrkových pôdach a takmer púštnej charakteristike vyváženej blízkosťou k Andám. Večne zasnežené vrcholky štítov tohto pohoria prinášajú vodu z topiaceho sa snehu a to je kľúčovým faktorom úspechu pestovania viniča v tejto svetoznámej, avšak takmer púštnej oblasti. Pojem Mendoza je v celosvetovej vinárskej obci synonymom fantastických malbecov. V tejto provincii pôsobia tie najznámejšie značky argentínskych vinárstiev a čaro tohto vinárskeho regiónu objavil aj svetoznámy vinársky konzultant Michel Rolland. Popri malbecoch však ponúka aj famózne torrontésy. Určite však stojí zato aj ochutnať vína zo Chardonnay, Sauvignon Blanc, Merlot, Pinot Noir a v okrajovej miere zopár ďalších. S čím kombinovať tieto vína? Predsa s asadom. Typické lokálne jedlo robené na otvorenom ohni, pozostávajúce z rôznych rezov mäsa a mäsových výrobkov. Je to také príjemné navnadenie chuťových pohárikov, keďže príprava týchto jedál často začína predtým, ako vás vezmú na tasting, tzn. už počas toho viete, čo bude vo finále na stole.
Čile
Čile z vinárskeho pohľadu tróni na piedestáli spomedzi všetkých juhoamerických krajín. Vplýva na to viacero faktorov ako geografia krajiny, široká škála podnebných pásiem a nízky tlak chorôb a škodcov. Nie nadarmo sa niekoľko francúzskych vinárov nechalo počuť, že ak by mali tú možnosť začať vo svojom živote ešte raz, zvolili by si Čile. Organické a biodynamické vinárstva tu veľmi ľahko dokážu plniť podmienky pre tento typ hospodárenia, keďže vinič nepotrebuje takmer žiadne zásahy. Krajina dlhá viac ako 6-tisíc kilometrov má veľkú diverzitu v rámci jednotlivých regiónov od púšte Atacama na severe až po ľadovce dole pri Ohňovej zemi. Na čilských vínach sa prejavujú dva kľúčové vplyvy – Pacifický oceán a pohorie Andy. Obe sa v dominantnej miere podpisujú na celkovom prostredí, ktoré je osviežované prúdením vzduchu od oceánu a ochladzované prúdmi zo zasnežených vrcholov Ánd. Týmto je dosiahnuté značné rozpätie medzi vyššou dennou a nižšou nočnou teplotou, garantujúcou kontinuálne zrenie a zachovanie sviežosti v hrozne. Pri pomyselnej ceste zo severu na juh najskôr prechádzame chladnejšie regióny Coquimbo a Aconcagua, vhodné najmä na biele vína z Chardonnay a Sauvignon Blanc, resp. modré odrody ako Rulandské modré a Syrah. Tieto vína si konzumenti a aj profesionáli často zamieňajú aj s vínami z Nového Zélandu. Kúsok pod hlavným mestom Santiago de Chile sú svetoznáme údolia ako Maipo, Rapel, Curicó a Maule. Táto časť je rodiskom ikonických cabernetov, Bordeaux blendov a vín z odrody Carménère, ktorá prapôvodne pochádza z Bordeaux. Svetoznáme vinárstva sídlia práve v tejto časti a majú tu vinice. V neposlednom rade tu máme južné údolia ako Itata, Bío-Bío a Malleco, pri ktorých sa pre chladnejšiu klímu opäť dostávame skôr k produkcii vín z Chardonnay, Sauvignon Blanc, Pinot Noir a Syrah. Akého majú čilské vína spoločného menovateľa? Ich ľahká pochopiteľnosť a čitateľnosť aj pre vinárskych začiatočníkov v radoch konzumentov. Na druhej strane ponúkajú však aj ikonické vína pre perfektne zorientovaných a skúsených zákazníkov na víno. Čiľania boli druhí, po vinároch z Kalifornie, ktorí v rámci svetoznámej slepej degustácie (tiež známej ako Paris Judgement 1976) porazili Francúzov. Čilské vína v roku 2004 na Berlínskej slepej degustácii porazili svetoznáme vína z Bordeaux.
Pri celkovom pohľade je Južná Amerika zaujímavá svojou variabilitou odrôd, štýlov a geografiou. Stále viac propagovaný organický systém hospodárenia, resp. pestovanie v bio štandardoch je tu výrazne ľahšie uskutočniteľný práve vďaka klímam, v ktorých sú tu vinice vysadené, a tlak chorôb je tu nízky. Je to destinácia, ktorá má pred sebou ešte veľa výziev a možností a zaručene o nich budeme ešte veľa počuť.
Ľuboš Bogár
Práci s vínom sa ako obchodník, somelier a školiteľ venuje už 10 rokov. Patrí do úzkej skupiny držiteľov DipWSET na Slovensku a je poslucháčom prestížneho Institute of Masters of Wine.
