autor: Peter Bognár
Tak ako vo svete, aj u nás sa do medzinárodného hnutia Slow Food zapojilo viacero slovenských producentov kvalitných potravín. Sú medzi nimi hlavne lokálni producenti, ktorí sa snažia svojím prístupom zachovať a udržať kultúrne tradície a gastronomické dedičstvo v dnešnej hektickej a uponáhľanej dobe.
Najčastejšie sa s nimi môžete stretnúť na trhoch, ktoré organizuje jedna z troch organizácií pôsobiacich na Slovensku: Slow Food Pressburg (2011), Slow Food Banská Bystrica (2012) alebo Slow Food Tatry (2012).
Spojenie hlavných myšlienok, ktorými sa riadi hnutie Slow Food, a hodnôt celosvetového hnutia remeselného piva je bezpochybné, dokonca sa vzájomne prepájajú a dopĺňajú.
Pivo je jedným z najstarších nápojov, ktoré človek požíva, a dostalo sa takpovediac do slepej uličky. Globalizácia, urýchľovanie, zjednodušovanie procesov výroby, masívna priemyselná výroba bez vzťahu k miestu a tradíciám z neho urobila unifikovaný nápoj, často rovnakej vône, chuti či farby. Ale samotné pivo má širokú paletu senzorických vlastností a je aj dôležitou súčasťou rôznorodej histórie gastronomickej kultúry jednotlivých národov a území.
Jedným z pekných príkladov prepojenia myšlienok z krajiny vzniku hnutia Slow Food je taliansky pivovar Baladin, ktorý v roku 1996 založil „otec“ talianskeho remeselného pivovarníctva Teo Musso a svoju činnosť podriadil propagácii a podpore spájania tradičných a regionálnych chutí v pive. Príkladom je limitovaná edícia piva „We Feed The Planet“, ale aj výroba nealkoholického kolového nápoja, pri predaji ktorého je časť zisku určená na podporu Slow Food Foundation for Biodiversity.
Nemožno opomenúť prínos hnutia remeselného piva v 80. rokoch minulého storočia v USA, ktoré tak naštartovalo celosvetový trend návratu k poctivej remeselnej výrobe piva. Obrovskú zásluhu na tom má Charlie Papazian (prezident Brewers Association) – práve on v tomto období zmobilizoval domovaričskú scénu (AHA), ktorá bola základom pre novovznikajúce remeselné pivovary po celých Spojených štátoch.V Európe možno nájsť ďalší príklad zachovania tradície a regionálnych špecialít v Belgicku, kde sa zachovala (trapistické pivá, lambiky) alebo obnovila výroba viacerých pivných štýlov (witbier). V severských krajinách ako napríklad v Nórsku je to návrat používania kvasiniek kveik, ktoré sa uchovali na miestnych farmách. Vo Fínsku sa zachovalo varenie tradičného piva sahti, v susednom Poľsku po vyše päťdesiatich rokoch oživili tradičné lokálne pivo grodziskie. V Nemecku sú známe pivné štýly ako gose či berliner weisse, ale zachovala sa aj tradičná výroba údeného piva – rauchbier a údeného sladu, ktorý v Bambergu vyrábajú pôvodnou technológiou sušenia sladu priamym ohňom len dva pivovary. Jedným z nich je aj známy Schlenkerla, ktorý je zaradený v „Arche chutí“ hnutia Slow Food.
Na Slovensku sa do spolupráce so Slow Food Tatry zapojil pivovar Buntavar zo Svitu. Už v roku 2012 sa zúčastnil na najväčšej prezentácii remeselných a naturálnych potravín sveta Salone del Gusto Terra Madre v Turíne a ponúkol návštevníkom svoje pivo v štýle RIS. So svojimi remeselnými pivami sa pravidelne zúčastňuje na obdobných akciách v Taliansku, Švajčiarsku, Slovinsku, Poľsku a Slovensku. Ostatnou novinkou je medový ale Romualdo, ktorý vznikol v spolupráci so Slow Food Tatry a Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore ako odkaz na tradície varenia piva v tomto regióne.
Väčšina pív vyrobených v remeselných pivovaroch používa tradičné výrobné postupy, regionálne suroviny, vodu, no žiadne stabilizátory, chemické prostriedky na docielenie chuti, vône, farby či peny, a tak môžeme hovoriť, že pokračujú a zachovávajú tradície varenia ozajstného piva. Záujem o takto vyrobené pivá na Slovensku má v ostatných rokoch rastúci trend a prostredie, ktoré vytvára hnutie Slow Food, tomu môže výdatne napomôcť.
