Aj keď by sa zdalo, že sme od Champagne príliš ďaleko a že so slávnym francúzskym regiónom nemáme veľa spoločného, boli časy, keď aj územie dnešného Slovenska patrilo medzi svetové špičky vo výrobe a exporte šumivého vína. Bolo to práve počas obdobia Rakúsko-Uhorska a „naše“ vína sa popíjali nielen na cisárskom dvore, ale aj v Mexiku, Amerike, Indii, Bordeaux a dokonca aj na palube legendárneho Titaniku.
Málokto vie o tom, že Slovensko sa pýši jedným zaujímavým prvenstvom: v Bratislave vznikla prvá mimofrancúzska fabrika, ktorá vyrábala šumivé víno tradičnou metódou, v tom čase ešte nazývanou „šampanská metóda“. Je to spôsob výroby šumivého vína, keď sekundárna fermentácia, ľudovo povedané vznik bubliniek, prebieha vo fľaši, v ktorej sa neskôr víno aj predáva. Na pozadí tohto prvenstva stojí romantická legenda: Johann Evangelist Hubert, vojak zo Champagne, sa vraj v devätnástom storočí vracal z napoleonského ťaženia v Rusku cez Prešporok. Tam sa kvôli zraneniu zastavil, a kým sa zotavoval, zaľúbil do ošetrovateľky Pauline. Kvôli nej sa napokon rozhodol ostať a začať vyrábať obdobu svojho obľúbeného nápoja.
Skutočný príbeh však nie je až tak o láske. Na Radlinského ulici v Bratislave vznikla v roku 1825 fabrika na šumivé víno, ktorú založili Johann Fischer a Michael Schönbauer. Rodina Hubertovcov do hry vstúpila až v roku 1875 – najskôr to bol Franz Hubert, ktorý sa stal spolumajiteľom, neskôr v roku 1877 Hubertovci fabriku odkúpili úplne a ešte v tom istom roku bola prepísaná na Franzovho staršieho brata Johanna Evangelistu Huberta, známeho z legendy. Vtedajším „logom“ sa stal cisárom udelený rodinný erb a ten zdobí niektoré etikety šumivých vín tejto značky dodnes.
Johann Evangelist sa, žiaľ, vo firme nemohol realizovať príliš dlho, pretože v roku 1882 zomrel (mal iba 33 rokov) a po ňom ju prebrala manželka Pauline, ktorá ju viedla a zveľaďovala mimoriadne úspešne. Možno ženy a fabriky na šumivé víno jednoducho idú dokopy, pretože podobný osud mali aj mnohé iné dámy v oblasti Champagne – napríklad aj svetoznáma vdova Cliquotová, ktorej meno dodnes nesie jedno z najpopulárnejších šampanských. V roku 1952 sa firma Hubert presunula do Serede, kde sídli aj v súčasnosti.
Okrem vinárstva Hubert však šumivé vína vyrábala aj fabrika Palugyay – práve vína tejto značky precestovali celý svet a svojho času konkurovali nielen champagne, ale aj iným svetovým vínam. Zakladateľ Jakob Palugyay sa narodil v Grassalkovichovom paláci, kde pracovali jeho rodičia. Ako 25-ročný započal svoju úspešnú hoteliersku kariéru, keď v roku 1844 otvoril reštauráciu na Železnej studničke a o štyri roky neskôr si prenajal hotel U zeleného stromu v centre mesta (dnešný Carlton). V zápätí sa stal najväčším prešporským hotelierom a jeho prevádzky patrili medzi najlepšie v celej monarchii. Písalo sa o nich nielen v rakúsko-uhorských novinách, ale o Palugyayovej pohostinnosti sa vo svojich fejtónoch zmieňoval napríklad aj spisovateľ Mór Jókai.
Vrchol úspechu Jakoba Palugyaya však nastal až pri obchode s vínom. Palugyay sa výrobe vína začal venovať pár rokov na to, ako otvoril hotel, a hrozno dovážal z viacerých oblastí Uhorska, medzi inými aj z Tokaja či Villányi. Spočiatku víno dodával len šľachte v blízkom okolí, no čoskoro sa jeho vína posielali na kráľovské dvory do Belgicka, Španielska, Rumunska či Srbska, ale, samozrejme, aj na cisársky dvor vo Viedni.
S myšlienkou začať vyrábať šumivé víno prišiel Jakobov syn Jozef, ktorý si počas štúdia v Paríži zamiloval šampanské. Aj so svojím šumivým vínom Palugyayovci precestovali celý svet a čoskoro vína exportovali do Mexika, USA, Japonska, Indie, Číny a Austrálie. Sekt Chateau Palugyay bol na palubách lodí, ktoré smerovali do Afriky, Južnej a Severnej Ameriky. Takto sa dostal aj na palubu svetoznámeho parníka Titanik, ktorý to mal namierené do New Yorku. Palugyayovci vraj ako prví vyvážali víno do zámoria vo fľašiach, čo sa priaznivo podpísalo na jeho vlastnostiach – a tak si značka Palugyay budovala dobré meno práve vďaka vysokej a konzistentnej kvalite.
Na území dnešného Maďarska bol zase jedným z najvýznamnejších výrobcov šumivých vín v devätnástom storočí muž menom József Törley. Počas štúdia obchodu v rakúskom Grazi sa zoznámil s Theophilusom Roedererom, vzdialeným bratrancom slávneho Louisa Roederera, ktorého meno nesie jedno z najznámejších šampanských. Theophilus pozval Törleyho do Remeša, zoznámil ho s týmto jedinečným šumivým nápojom a ten ho úplne opantal. Učil sa u Roederera aj Delbecka, neskôr si založil vlastnú továreň na šampanské, pričom základné víno nakupoval od miestnych vinohradníkov.
Törley zistil, že pôdy v obci Budafok, ktorá je dnes mestskou časťou Budapešti, veľmi pripomínajú kriedovú vápencovú pôdu Champagne, a tak v roku 1882 presunul svoju továreň z Remeša práve sem. Nechal tu vyhĺbiť neuveriteľne dlhé pivnice a vyťažený vápenec bol použitý na stavbu budovy maďarského parlamentu, ktorý bol po dokončení v roku 1904 najväčšou stavbou na svete. Na začiatku 20. storočia rozšíril Törley distribúciu do celého sveta a jeho víno popularitou konkurovalo šampanskému priamo v Paríži. Aj táto firma, ktorá bola stvorená počas éry Rakúsko-Uhorska, dodnes funguje.
Ak vás táto téma zaujala, určite zájdite do Múzea vinohradníctva, ktoré patrí pod Múzeum mesta Bratislavy a nájdete ho na Radničnej ulici. Je tu mnoho zaujímavých artefaktov nielen z obdobia Rakúsko-Uhorska, ale aj oveľa starších dejín nášho hlavného mesta a jeho vinárskeho okolia.
