„Juhovýchodná Ázia je očarujúca, treba si ju užiť takú, aká je.“
Narodila sa v Sýrii, kde žila 18 rokov, neskôr vyštudovala stavebnú fakultu v Bratislave. Jej túžba spoznávať svet a práca sprievodkyne ju zaviedli do juhovýchodnej Ázie, ktorú dnes považuje za svoj druhý domov. Katrin tento kúsok zeme miluje najmä kvôli ľuďom a ich prístupu k životu, ale aj kvôli vynikajúcej gastronómi.
Thajčania sa riadia heslom – kto si nevie užívať život, ten si ho nezaslúži.
Témou tohto čísla sú krajiny juhovýchodnej Ázie – Thajsko a Vietnam. Čo tieto krajiny spája a v čom sa naopak odlišujú?
Thajsko a Vietnam sú takmer susedné krajiny, delí ich od seba len Kambodža a Laos. Majú prepletenú históriu a kultúru, v určitých oblastiach aj podobnú klímu. Napriek tomu, že majú k sebe tak blízko, sú to krajiny s odlišnou atmosférou. Na Thajsku sa odrazil historicky silný vplyv Indie v podobe theravadského smeru budhizmu. Tento vplyv pocítite aj v bežnom živote, napríklad v kuchyni. Thajčania kedysi jedli rukami ako Indovia. Časom prešli na lyžicu a vidličku, pričom vidlička slúži ako pomoc pri naplnení lyžice, z ktorej sa jedlo konzumuje. Thajčania sú veľmi pohodoví a usmievaví a nič neberú vážne.
Na Vietname sa naopak odrazil silný čínsky vplyv. Budhizmus má v tejto krajine mahájánsky smer, ktorý je ovplyvnený taoizmom a konfucianizmom. Ich budhistické chrámy sú plné rôznych historických hrdinov či bôžikov. Vplyv Číny je badateľný aj na miestnej kuchyni. Ich príborom sú paličky. Vietnamci sú veľmi pracovití a usilovní, prosperita je pre nich veľmi dôležitá – avšak nie prosperita jednotlivca, ale celej spoločnosti.
Je niečo, čo turistu zvykne prekvapiť pri prvej návšteve?
Turistov zvykne prekvapiť vysoká úroveň týchto krajín – Thajsko má perfektnú infraštruktúru a výborné služby, Vietnam zažíva veľký stavebný boom a mení sa na ďalšieho ázijského tigra.
Koľkokrát si tieto krajiny navštívila ty a čo máš na nich najradšej? Máš nejaký nezabudnuteľný zážitok z Thajska alebo Vietnamu?
Sprevádzam týmito krajinami už siedmy rok a priznám sa, že už som to prestala rátať. Mám pocit, že juhovýchodná Ázia je mojím druhým domovom. Vraciam sa tam veľmi často a rada. Prednedávnom som musela zameniť cestovanie za rodinné povinnosti a zistila som, ako veľmi mi to tam chýba. Vždy, keď som mala krízu, myslela som na moju obľúbenú časť tejto planéty. JMilujem to tam kvôli tomu, že je tam stále teplo a nie je tam prehnaný poriadok. 🙂
Čo patrí medzi najkrajšie miesta na ceste do týchto krajín?
Thajsko je nádherná krajina. Každá časť ponúka niečo odlišné a zaujímavé. V hlavnom meste Bangkok nesmiete vynechať najznámejšie budhistické chrámy ako Wat Pho či Wat Arun. V tomto meste si určite treba užiť aj nočný život, ktorý je plný zabávy a jedinečných zážitkov.
Na severe krajiny odporúčam navštíviť čarovné mesto Chiang Mai. Pre aktívnych turistov je zaujímavým zážitkom trek v pralese alebo návšteva slonieho kempu.
Na juhu ponúka Thajsko úžasné pláže a ostrovy. Pre aktívny relax je veľmi vhodný Ao Nang v blízkosti mesta Krabi. Božský pokoj a málo turistov ponúkajú ostrovy Koh Yao Yai či Koh Chang.
Vietnam je veľmi rôznorodý. Ak chcete zažiť pravý Vietnam, mali by ste začať severom. Hlavne mesto Hanoj má najsilnejšiu socialistickú atmosféru z celej krajiny. Má ale aj klasické trhy v úzkych uličkách, ktoré stále voňajú históriou 15. storočia. Neďaleko sa nachádza zátoka Halong považovaná za ôsmy div sveta v podobe vápencov vykúkajúcich z Juhočínskeho mora. Určite by som zo stredného Vietnamu nevynechala mesto Hoi An – bývalý prístav so špecifickou architektúrou a výbornou kuchyňou, ktorý dostane naozaj každého návštevníka. Je to aj miesto lampiónov, ktoré osvetľujú všetky ulice v centre mesta. Na juhu krajiny sa nachádza mesto, ktoré bolo prezývané Parížom východu, bývalý Saigon, ktorý dostal nový názov – Ho-Chi-Minh City. Je to mesto s najvyššou životnou úrovňou v celom Vietname a určite by ste ho nemali vynechať. Neďaleko Hočiminovho mesta je oblasť Cuchi, ktorá pripomína vietnamsko-americkú vojnu. V tamojšom múzeu si môže človek priblížiť boj partizánov aj utrpenie civilistov počas tejto krutej vojny.
Aké sú najväčšie kultúrne rozdiely medzi ľuďmi z tejto časti sveta a nami Stredoeurópanmi?
Životný štýl je v týchto krajinách úplne iný. Mám pocit, že majú viac času na svoju rodinu, ktorá je pre nich posvätná. Uctievajú si rodičov a prarodičov. Predbiehajú sa v tom, kto sa postará o starú mamu či otca, dokonca myslia aj na duše zosnulých z rodiny a uctievajú si ich na špeciálnom oltáriku v domácnosti. Niekoľko generácií žije v jednej domácnosti, všetci si navzájom pomáhajú. O vážnych situáciách rozhodujú spoločne. Deti aj pri výbere manžela či manželky musia prejsť rodinnou radou, berú to tak, že rodičia sú starší, skúsenejší a chcú pre svoje deti len to najlepšie. Niektoré rozdiely v mentalite prinášajú zábavné situácie. V Thajsku nevedeli pochopiť, že sa turisti rozčuľovali, keď nedostali svoju objednávku po polhodine alebo ich čašník prekvapil iným jedlom, ako si objednali. Vždy mi hovorili, kam sa vlastne vaši ľudia ponáhľajú, však sú na dovolenke, a prečo sa rozčuľujú, čo z toho majú? Vo Vietname zase nemôžu pochopiť, ako sa môžeme opaľovať na slnku. Dokonca im pripomíname grilované kurčatá. Vraj sa rovnomerne otáčame, aby sme chytili „hnedú kôrku“. Oni sa naopak cez deň zabaľujú do oblečenia, aby boli krásne bieli. Biela farba je pre nich farba krásy.
Sú nejaké rozdiely v mentalite Thajčanov a Vietnamcov?
Thajčania sú viac vysmiati, pohodoví a nikam sa neponáhľajú. Večer ponocujú a ráno vstávajú neskoro, majú väčší nadhľad nad životom. Riadia sa ich obľúbeným porekadlom – kto si nevie užívať život, ten si ho nezaslúži. Vietnamci sú na rozdiel od Thajčanov veľmi húževnatí a pracovití. Ráno vstávajú veľmi skoro a ich deň začína športom. Sú cieľavedomí a urobia všetko preto, aby splnili svoj cieľ. Sú aj omnoho vážnejší a menej si pripúšťajú cudzincov, no keď sa s vami spriatelia, sú z nich najlepší priatelia.
Akým spoločenským faux pas by sme sa tu mali vyhnúť?
Spoločenské faux pas môžete urobiť veľmi rýchlo, najmä pri návšteve miestnych chrámov. Podľa budhistov sú nohy špinavé a hlava je posvätná. Naše nohy by nemali smerovať k Budhovi. Preto sa má v chrámoch sedieť v lotosovom sede alebo si dať nohy pod seba. Tiež sa považuje za nevhodné pohladiť dieťa po hlave. V hlave sídli celá múdrosť a tá je posvätná, preto by sme sa hladeniu po hlave mali vyhnúť.
Čo by si poradila ľuďom, ktorí do týchto krajín cestujú po prvýkrát?
Aby nemali žiadne očakávania a nechali sa unášať atmosférou. Aby neporovnávali, ako fungujú veci u nás a v Ázii. Je to úplne iný svet. Ľudia často riešia hygienu v reštauráciách, spôsob fungovania dopravy alebo odpadky na uliciach a venujú tomu toľko energie, že im unikajú omnoho príjemnejšie veci. Juhovýchodná Ázia je očarujúca a treba si ju užiť takú, aká je.
Sú nejaké fakty, ktoré sú o Thajsku, Vietname či celkovo juhovýchodnej Ázii u nás málo známe?
O Thajsku je málo známe, že je jedinou nekolonizovanou krajinou v regióne. Veľmi sa pýši tým, že nikdy nebola európskou kolóniou. Celá oblasť juhovýchodnej Ázie bola rozdelená medzi Britov a Francúzov, no Thajsko ponechali nedotknuté a vždy tvorilo neutrálnu nárazovú zónu medzi francúzskou Indočínou a britskou Indiou. Vo Vietname sa nachádza najväčšia jaskyňa na svete. Hang Son Doong, ktorú nájdete v národnom parku Phong Nha, je 7,7 km dlhá! Turistom je prístupná len 1,5 km dlhá trasa, a ak si jaskyňu chcete pozrieť, musíte si návštevu zarezervovať s dvojročným predstihom! Ročne ju totiž môže navštíviť len 240 návštevníkov. Ďalšou zaujímavosťou je, že vo Vietname je takmer každý milionár. Ak sa cítite chudobný, určite sa vyberte sem, výmenný kurz vám pridá sebavedomie, stačí vám necelých 40 eur a stanete sa milionárom. Pocit bohatstva však veľmi rýchlo pominie, pretože milión raz-dva miniete za jednu noc v hoteli. V juhovýchodnej Ázii tiež rastie najväčší kvet na svete – našiel sa v lesoch v Malajzii, Thajsku a Indonézii a niekedy meria až meter na šírku. Volá sa raflézia a v Indonézii sa považuje za národný kvet.
Poďme späť ku gastronómii. Ako sa tá thajská odlišuje od vietnamskej?
Thajská a vietnamská kuchyňa vás dostanú okamžite – sú pestré a exotické, kombinujú v sebe sladké, pálivé a kyslé chute dohromady a výsledkom je vždy úžasný originál. Základnými ingredienciami, bez ktorých sa nezaobíde žiadne thajské jedlo, sú čili, zázvor, kokosové mlieko, huby, cesnak, limetková šťava, bazalka a citrónová tráva. Vo Vietname sa k nim pridáva rybia omáčka, zelenina a čerstvé bylinky. Thajská kuchyňa je viac ovplyvnená indickou, a preto je typickým jedlom v Thajsku karí, ale pripravované inak ako v Indii.
Thajská kuchyňa je oproti vietnamskej o dosť štipľavejšia, jedlo, ktoré nie je dostatočne pálivé, mnohokrát nie je považované za vhodné na konzumáciu.
Vietnamská kuchyňa je bližšia k čínskej. Vietnamské jedlá sa pripravujú rôznymi spôsobmi: varením, dusením alebo smažením. Cieľom kuchára je vždy zachovať čo najčerstvejšiu prírodnú chuť jedla. Vietnamská kuchyňa je považovaná za jednu z najzdravších na svete.
Čo tu tebe chutí najviac, ktoré jedlá by sme tu rozhodne mali ochutnať?
Milujem thajské polievky, ktoré sú tu veľmi obľúbené. Tom yams krevetami alebo kuracím mäsom je najrozšírenejšia a môže byť neskutočne pálivá. Dokonca je považovaná za jednu z najostrejších polievok sveta. Mám rada aj polievku tom kha kai, ktorej základom je kokosové mlieko a dodáva jej sladšiu chuť. Do tejto polievky sa pridávajú aj hríby a citrónová tráva.
Pri návšteve Thajska nikdy nevynechám ani obľúbený thajský šalát som tam, ktorého hlavnou zložkou je nezrelá papája pripomínajúca mladý kaleráb. Do šalátu sa tiež pridávajú rajčiny, fazuľky, cesnak, tamarind a čili.
Mojimi obľúbenými raňajkami vo Vietname je aj u nás populárna polievka pho(ga, bo)– silný vývar z kuracieho alebo hovädzieho mäsa, podávaný s rezancami, dochutený limetkou a čili.
Pochutnávam si aj na goi cuon, čerstvých jarných rolkách, ktoré sa tepelne neupravujú a plnia sa čerstvou zeleninou a grilovaným mäskom. Rolky sa potom namáčajú do rybacej omáčky s troškou cukru, čili a limetky.
Máš skúsenosť aj s nejakými bizarnejšími pokrmami, ktoré sa u nás nejedia?
Mne miestna kuchyňa veľmi chutí, ale niektoré veci som nedokázala ani len ochutnať. Najmä rôzne druhy mäsa, ktoré sa konzumujú vo Vietname, ako mäso zo psa, myši, mačky alebo veveričky. Avšak jedla som mäso z hada a bolo veľmi zaujimavé – chutilo ako niečo medzi kuracím a rybacím mäsom. Dokonca som sa nechala nahovoriť aj na „nápoj lásky“ v podobe hadej krvi, ktorá je zriedená s alkoholom.
