Určite ste sa už stretli s výrokom „sme to, čo jeme“.
Jedlo ovplyvňuje celý náš život, zdravie, ale aj životné prostredie, či už pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom.
Často sa vyhovárame na čas či financie, ktoré nám nedovoľujú nakupovať kvalitné potraviny, uprednostňovať lokálne alebo sezónne produkty. Skúsme si ale nájsť čas na štúdium toho, čo nakupujeme a od koho nakupujeme. Na to, aby sme spoznali ľudí, ktorí stoja za našimi potravinami. Pre tých, ktorí uprednostňujú remeselné produkty, kde kvalita vyhráva nad kvantitou, ide o absolútne prirodzenú súčasť nákupných rozhodnutí.
Je to na každom z nás
V správach Organizácie spojených národov sa uvádza, že ak neznížime do roku 2030 emisie uhlíka o 45 %, ľudskej civilizácii hrozí kolaps. Závažnosť klimatickej krízy znamená, že musíme konať. Ako byť zodpovedný v oblasti gastronómie? Vychádzajúc z hodnôt, ktoré vyznáva hnutie Slow Food, má byť jedlo, ktoré jeme, dobré, čisté a férové zároveň. Také jedlo prispieva k udržateľnému spôsobu života vo svete, aby sme planétu zanechali v zdraví aj pre budúce generácie, ale zároveň ostali zdravými aj my.
Menej mäsa, no v lepšej kvalite
V poslednej dobe v spoločnosti rezonuje téma vegetariánstva či vegánstva. Máme sa mäsa úplne vzdať? Bolo by lepšie pre životné prostredie aj naše zdravie radšej pristúpiť k nákupu vegánskych náhrad? Výroba vysoko spracovaných potravín ponúkaných ako alternatíva k mäsu a mliečnym výrobkom totiž vyžaduje spotrebu obrovského množstva prírodných zdrojov – od vody po palivo, a zároveň obrovské kvantum obalových materiálov. Každá minca má dve strany a aj na túto problematiku je potrebné pozerať sa komplexne. Hospodárske zvieratá hrajú kľúčovú rolu v potravinovom systéme šetrnom k životnému prostrediu – produkujú totiž prírodné hnojivo a využívajú pôdu, ktorá by inak ostala nevyužitá, zhodnocujú ju.
Predstavte si, že cestujete do Talianska. V menu jednej z mnohých miestnych tratórií si všimnete tatarák na taliansky spôsob, kocku z najemno nasekanej teľacej sviečkovice z neďalekej farmy, v ktorej nie je nič viac a nič menej, len kvalitný panenský olivový olej, kvapka citrónovej šťavy, štipka korenia, a k tomu grissini. Možno ešte štipka soli. Miestni kladú dôraz najmä na kvalitu a druh mäsa, ktoré sa pri príprave používa, a tak neskutočne ovplyvňuje výslednú chuť jedla. Asi ani netreba prízvukovať, že po takomto tataráku vám len veľmi nepravdepodobne bude zle. Navyše, vstupná surovina výrazne ovplyvňuje aj výslednú chuť jedla, čím sa jedlo stáva neopakovateľným zážitkom na našich potulkách svetom a spoznávaní miestnych zvykov.
Na druhej strane ale skúsme porozmýšľať, koľko mäsa a mäsových výrobkov a z akých zdrojov nakupujeme. Koľko mäsa konzumujeme? Odpoveď je jednoduchá: príliš veľa. Podľa organizácie Slow Food je živočíšny chov zodpovedný za 14,5 percenta objemu skleníkových plynov v atmosfére. Na produkciu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných 15 500 litrov vody. Konvenčná živočíšna produkcia je zodpovedná aj za to, že nám ubúdajú lesy a orná pôda po celej planéte. Navyše, prílišná spotreba mäsa a konzumný spôsob života prispievajú aj k zvýšenému počtu zdravotných problémov. Priemerný Európan zje za jeden rok približne 74 kg mäsa, zatiaľ čo racionálna výživa odporúča maximálne 30, čo predstavuje približne 500 g do týždňa. Ďalším problematickým aspektom sú životné podmienky zvierat, ktoré by mali byť kľúčovým faktorom rozhodovania pri nákupoch. Tie vo veľkochovoch sa žiaľ ani zďaleka nedajú nazvať dobrými.
Malí a ekologickí farmári však chránia lokálne plemená a tradičné postupy v starostlivosti o zvieratá, čím prispievajú k ochrane životného prostredia a k rozvoju biodiverzity. Podporme ich a nakupujme uvedomelo.
Vezmime si príklad od našich predkov
Pravdou je, že mäso sa v našich jedálničkoch nachádza odnepamäti. Podľa slov historičky a etnologičky Kataríny Nádaskej mäso v stredoveku prevažovalo vo forme diviny z poľovačiek, bolo spracované do špiku kostí a na konzervovanie sa využívalo najmä solenie a nakladanie. Tento spôsob bol žiaľ hygienicky neudržateľný, a aj preto sa na zakrytie pachutí a zápachov používali vo veľkom koreniny. Neskôr sa u šľachty rozvinul chov hydiny. Nekonzumovala sa však každý deň, keďže sa naši predkovia riadili cirkevným kalendárom, v ktorom sa nachádzalo veľa pôstnych dní. Ľudia neboli naučení jesť mäso v takej miere ako my dnes. A ak aj chovali svoj dobytok a hydinu, dopriali si ho sporadicky, najmä vo sviatočné dni. Postupom času sa však trh zasýtil polotovarmi, nastala zmena životného štýlu a mäso sa stávalo prirodzenou súčasťou všedných dní. Sviatočné jedlo sa stalo jedlom bežným. Objem mäsa a mäsových výrobkov začal narastať, a tak aj počet veľkochovov.
Kuchyňa spoločenským priestorom vzdelávania
Aj my môžeme prispieť k zmene a návratu k zvykom našich predkov. K tomu, aby sa mäso nenachádzalo dennodenne na našich tanieroch, aby sme sa stali uvedomelými spotrebiteľmi a aby sme viedli udržateľný spôsob života. Počnúc módou cez cestovanie a bývanie až po stravovanie.
Skúsme jesť viac strukovín a zeleniny. Neverme cenám, ktoré sú príliš nízke a neodrážajú skutočnú hodnotu potravín. Vyberajme si lokálne mäso, čítajme etikety. A jedného dňa si určite urobme výlet za svojím farmárom. Pýtajme sa ho na starostlivosť o zvieratá, ale aj na vzťah k jeho práci. Nevyhadzujme a neplytvajme jedlom, vážme si ho a spracujme všetky jeho časti. Jedzme menej mäsa v lepšej kvalite a spravme tak niečo pre seba aj pre životné prostredie.
Autor: Anetta Vaculíková, DEGUSTORIUM