Veľký православný chrám s žltými stenami, zeleným strechom a štyrmi zlatými kupolami s krížmi pod jasnou modrou oblohou, obklopený zelenými stromami.

Alma-Ata láka autentickosťou aj bez davov turistov

Tomáš Kubuš
Zdieľať

Alma-Ata — bývalé hlavné mesto Kazachstanu, mesto skryté pod zasneženými štítmi pohoria Zailijského Alatau — je destináciou, ktorá vás pohltí skôr, ako vôbec stihne prehovoriť.

Kazachstan je obrovská, stále nie celkom objavená krajina, ktorú si mnohí predstavujú len ako krajinu posiatu nekonečnými, prázdnymi stepami bez života. Nemôžu sa viac mýliť. Najkrajším dôkazom toho, že Kazachstan má rozhodne viac, je čarovná Alma-Ata. Je dušou krajiny a jej najpríjemnejším miestom, kde sa miešajú jedinečné gastronomické zážitky s poznávaním úchvatnej prírody a histórie.

Mesto jabĺk

Alma-Ata je mesto, o ktorom sa v porovnaní s inými vychytenými destináciami veľmi nezvykne hovoriť. Je skôr nenápadné, ukryté vo svojom vlastnom svete pod zasneženými kopcami pohoria Zailijského Alatau, na miestach, kde sa kedysi pestovali najlepšie jablká Strednej Ázie. O tom svedčí aj samotný pôvodný názov mesta, ktorý si pamätajú ešte sovietske atlasy — v preklade znamená „otec jabĺk”.

Majestátne mesto na rieke Almatinka bolo založené v 19. storočí a slúžilo pôvodne ako pevnosť, neskôr ako miesto, kam posielali ľudí do vyhnanstva, a napokon sa z neho stalo pôvabné kultúrne, politické aj ekonomické centrum krajiny. Alma-Ata možno nie je taký historický klenot ako Rím či Paríž, ale aj napriek tomu je v jeho uliciach či parkoch niečo neuchopiteľné, prečo si toto miesto zamilujete.

Rozsiahla horská krajina so zasneženými vrcholmi, zelenými boreálnymi lesmi a otvorenou lúkou s potôčkou v popredí pod jasnou modrou oblohou.

Centrum mesta sa rozlieva v trojuholníku medzi Zeleným bazárom, Panfilovým parkom a pešou zónou Žibek Žoli. Panfilov park majú ľudia najradšej. Stačí pár chvíľ a pochopíte prečo. Uprostred mesta vás náhle pohltí zeleň, ticho, pokoj a medzi korunami stromov sa objaví nádherná, takmer rozprávková Zenkova katedrála. Je nepochybne najkrajším kostolom celej Strednej Ázie a pokojne môže vyzvať na súboj v kráse aj Chrám Vasilija Blaženého v Moskve. Má viac než sto rokov, pamätá si tváre tých, čo poznali starú Alma-Atu. Ukrýva nádherný interiér s plápolajúcimi tenučkými medovými sviečkami.

Neďaleko katedrály horí pri obrovskom monumente večný oheň za padlých v rôznych vojnách. Na okraji parku vás čaká ešte jeden výnimočne krásny monument — cárska budova, v ktorej dnes nájdete Múzeum hudobných nástrojov. Spolu s katedrálou patria k najkrajším budovám v meste. Už stačí len prejsť jednou uličkou a ste na prahu magického sveta bazárov Strednej Ázie.

Rozsiahla horská krajina s mehrými snežnými vrcholmi obklopenej brezinovými svahy a tmavými skalnatými formáciami, jasná obloha nad horami.

Ťavie mlieko alebo manti?

Najpodmanivejším miestom celej Alma-Aty je Zelený bazár, alebo ako ho volajú miestni — Kök bazar. Prelínajú sa tu všetky farby, chute, vône, exotika Strednej Ázie aj duša nomádskeho Kazachstanu. Bazárové uličky pohltili celé okolie, ale krytý bazár je to najlákavejšie, čo tu viete objaviť. Vojdete dnu a podmanivá atmosféra orientu vás celkom dostane.

Ak vstupujete z ulice Žibek Žoli, prvých stretnete predavačov sušeného ovocia, orieškov, korenín, byliniek a všetkých týchto vznešených komodít, ktoré kedysi putovali Hodvábnou cestou. Ďalšia ulička patrí predavačkám mliečnych výrobkov. Tu nájdete zaujímavé kazašské chuťovky — známy kumys, teda kobylie mlieko, ale aj šubat, fermentované ťavie mlieko. Načapujú vám pohárik, ak budete chcieť, a hoci to možno nie je pre každého, skúste a ochutnajte! Objavíte aj zvláštne guľôčky — churuty zo sušeného jogurtu či cukrovinky z ťavieho mlieka, ktoré môžu byť exotickým suvenírom.

Širokoplošné mestské námestie so sochou sedacej ženy v černom, čiernymi kovanými plotmi, stromami, modernou budovou s modrým znakom Almaty v pozadí a vysokou obytnou vežou vľavo.

Naproti predávajú rôzne druhy šalátov. Mnohé v sebe nesú aj kórejský vplyv a sú mimoriadne obľúbené. O uličku vedľa bábušky predávajú med a rôzne výrobky z neho. Najunikátnejšou časťou sú mäsiarstva na konci trhoviska. Desiatky kilogramov mäsa visia na hákoch, sú naukladané na pultoch a ešte tu objavíte aj staré sovietske váhy, ktoré inak nájdete už len v múzeu. Je to doslova peklo pre vegetariánov, no mimoriadne zaujímavý obrázok, pretože toto ku Kazachstanu jednoducho patrí.

Súčasťou trhoviska je aj niekoľko menších podnikov s lokálnym jedlom. Sú umiestnené nad trhoviskom, a keď sa tu rozhodnete naobedovať, získate ku skvelému exotickému jedlu aj krásny výhľad. V podniku Green Cafe k vám pani, ktorá to tu vedie, príde s obrázkami jedál. Keď vám odporučí domáce manti, niet nad čím rozmýšľať. Je to vždy skvelá voľba — manti sú tu úžasné, čerstvé, plnené mäsom a cibuľkou, dokonca aj s kúskami mrkvy, ktorú inde budete hľadať márne. K tomu voňavý chlieb, čerstvá smotana a vy sa ocitáte v gurmánskom raji.

Farebný muralista pouličného umenia so snežným leopardom v sivej a bielej farbe na modrej stene budovy, označený nápisom Neon Shaman.

Bešbarmak — päť prstov na obliznutie

Hlavná pešia zóna mesta — Žibek Žoli — mení každú hodinu svoju tvár. Ráno je takmer prázdna, stretnete tu ľudí idúcich do práce alebo za svojou prvou dennou kávou. Na obed sa mierne zaplní, to keď sa ľudia vyberú do nákupného centra či dať si niečo pod zub. Najkrajšia atmosféra je tu však podvečer. Vtedy sa tu objavia umelci predávajúci svoje obrazy kazašských krajiniek, pouliční hudobníci aj množstvo mladých a ulica je plná energie až do noci.

Kúsok odtiaľto má svoje miesto podnik Navat, ktorý patrí medzi najlepšie a najchutnejšie v celom meste. Interiér je posiaty tradičnými vzormi a vôňa rozlievajúca sa z kuchyne vám hneď našepká, že ste na správnom mieste. Ochutnajte tu národné jedlo Kazachstanu — chutný bešbarmak. V preklade znamená „päť prstov” a tento zvláštny názov si jedlo nesie preto, lebo tradične sa jedávalo rukami a päť prstov suplovalo príbor. Bešbarmak sa jedával na zemi z veľkej misy, okolo ktorej všetci spoločne sedeli, a bol súčasťou významných spoločenských udalostí a osláv.

Položený stôl s tradiční kazašskou jedlom: grilované mäso na špajľoch, bublaniny, čaj v bielych kupoch s oranžovým vzorcom, omáčka a zeleninový príloha.

Ide o veľmi chutné, hoci pomerne jednoduché jedlo: cestoviny, najčastejšie rezance v jemnej cibuľovej omáčke, na ktorú sa naukladajú kusy mäsa. Okrem baraniny či hovädziny je veľmi obľúbené mäso v týchto končinách aj konina a tradičný bešbarmak by ju mal obsahovať — či už v podobe kúskov mäsa, alebo konskej klobásy nazývanej kazy. Ani vám nenapadlo, že vám v Kazachstane ponúknu koňacinu, však?

Konský steak a kazašské víno

Jedna z dominánt Alma-Aty — Monument nezávislosti — obsadil priestranné Námestie republiky s krásnym výhľadom na vrcholky hôr. V týchto častiach sa Alma-Ata láme medzi starým a novým mestom, tradičným a moderným. Za chrbtom necháte sovietske paneláky a pred očami vám vyrastajú sklobetónové budovy, spájajúce Alma-Atu s 21. storočím. Námestie zdobia reliéfy rozprávajúce príbeh Kazachstanu od počiatku až po obdobie prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Krajine vládol takmer 30 rokov od pádu Sovietskeho zväzu a odtlačok jeho dlane nájdete všade v meste — aj priamo pod kamenným obeliskom, kde mnohí svadobčania prichádzajú za fotografiou.

Neďaleko čaká na objavenie zaujímavé Centrálne múzeum. No ak si radšej chcete oddýchnuť pri káve, potom je tu skvelá kaviarnička Nedelka ležiaca na hlavnej tepne Abay. Dajte si svoju obľúbenú kávu a k nej niečo sladké — jablkovú štrúdľu so zmrzlinou, koláč s čerešňovo-mandľovým krémom alebo lahodný cheesecake.

Veľké ruské koleso s farebnými kabínami na jasnej oblohe, obklopené ligotavým mestským parkom s čalúnmi, stromami a ľuďmi prechádzajúcimi sa, v pozadí viditeľné mestské zariadenia a stánky.

Vedeli ste, že Alma-Ata má metro? Spolu s uzbeckým Taškentom je to druhé mesto v Strednej Ázii, ktoré sa pýši takýmto výdobytkom, a práve na ulici Abay nájdete niekoľko jeho staníc. Je veľmi moderné, čisté, priam sterilné a jeho jednotlivé stanice zdobia zaujímavé plastiky. Jedna z najkrajších staníc je určite Baikonur alebo Žibek Žoli.

Na mieste, kde sa Abay pretína s ulicou Seyfullin, nájdete ďalšie lákadlo mesta. Je ním podnik Kishlak, ktorý nemôžete minúť. Už na prvý pohľad pripomína orientálny palác a dnu sa vstupuje cez bránu ozdobenú dvomi vežičkami. Vyberte si, či si posedíte na nádvorí alebo v zaujímavom interiéri. Ponuka sľubuje viacero vynikajúcich kazašských jedál — čo by ste povedali na kazan kebab z jahňacieho mäsa, kurdak z vnútorností alebo ryžový pilaf?

Rozsiahly prehľad mestskej panorámy s hustou zástavbou, modernou budovou s plochými strechami v centre, okolitým historickým domami s červenými a zeleným strechami, zelenými stromami a horami v hmle v pozadí.

K miestnym špecialitám však patrí aj lahodný konský steak. Konské mäso nie je v Kazachstane žiadne tabu — nájdete ho na všetkých trhoviskách a vo viacerých tradičných jedlách. Aby ste mali zážitok naozaj dokonalý, dajte si k nemu kazašské červené víno. Však ste ani len netušili, že Kazachstan má vlastné víno? Ochutnajte Kyzyl Bastau — červené víno z údolia Assa, ležiaceho neďaleko Alma-Aty. Toto zaujímavé suché víno má v sebe zmes viacerých odrôd, od gruzínskeho Saperavi cez Pinot noir, Merlot až po Cabernet Sauvignon a Syrah.

Bronzová socha štyroch hudobníkov sediaceho na lavici v parku, jeden s gitarou v rukách, obklopení stromami a listovím, na dláždenej ploche.

Zelený pahorok

K dominantám Alma-Aty patrí aj pahorok Kök Töbe, ktorý pôsobivo dotvára panorámu mesta. Priamo na kopci stojí najvyššia stavba mesta — 372 metrov vysoká televízna veža. Kök Töbe znamená v preklade „zelený pahorok” a stačí jeden pohľad, aby ste pochopili, odkiaľ sa vzalo jeho meno. Na okraji Námestia republiky sa začína lanovka, ktorá vás za šesť minút vezme na vrchol kopca.

Kök Töbe leží vo výške 1 130 metrov nad morom a aj počas leta je tu veľmi príjemne. Najkrajšie je tu však na jar, keď je všetko naokolo prenikavo zelené, kopce majú ešte stále zasnežené vrcholky, do toho začínajú kvitnúť rôznofarebné kvety a stromy. Pripadáte si tu ako v malom raji, uloženom medzi oblakmi a mestom.

Seared meat steak on dark blue plate with vibrant green herb sauce, edible flowers, microgreens, and roasted potatoes, warm-toned fabric backdrop.

Hore na pahorku to poriadne žije. Hneď ako vyjdete z lanovky, na vás čaká obrovské ruské kolo, nechýba fontána v tvare jablka ako symbolu mesta. Môžete skúsiť horskú dráhu či ďalšie atrakcie. Možno budete prekvapení, keď v tunajšom parku natrafíte na sochu Beatles, okolo ktorej z reproduktora znejú nesmrteľné hity kapely. Koľko má Kazachstan v zálohe ešte prekvapení?

Ak by ste chceli suveníry s kazašskou tematikou, lepšie miesto v Alma-Ate jednoducho nenájdete. Nájdete tu aj rôzne dobroty — určite vás omámi vôňa grilovaných šašlíkov. Podobne ako v celej Strednej Ázii, aj tu ich milujú. Stačí rozpálený gril, drevené uhlie a kúsky jahňacieho, baranieho či hovädzieho mäsa a skvelá hostina je pripravená. Ak doma nejedávate baraninu, tu ju skúste — pretože nikde na svete ju nerobia lepšie!

Šašlík patrí k najtradičnejším jedlám regiónu. Dostanete k nemu cibuľu, lavaš alebo kúsky lahodného okrúhleho chleba. Hodia sa k nemu aj baursaki — malé kúsky cesta vhodeného do vriaceho oleja. Chutia trochu ako langoš, len bez cesnaku. Na zapitie vám v stánkoch ponúknu stakanček vodky alebo čapované kazašské pivo. Najlepšie je Alma-Ata alebo Qazaq. Kazachstan je síce moslimská krajina, ale tu to nikomu nebude prekážať.

Muž v bielej košeli a zelenej čiapke stojí pri stánku na trhu s mäsom, okolo neho visia rôzne druhy mäsa a klobás na železných tyčiach, vidné sú aj cenové značky.

Medzi vysokými horami

Kazašské mesto Alma-Ata má jednu úžasnú výhodu. Stačí nasadnúť do auta alebo autobusu a za 20 minút sa ocitnete za mestom, na prahu nádherných kopcov pohoria Zailijského Alatau. Ak milujete prírodu a hory, tu si rozhodne prídete na svoje.

Skvelým výletom je cesta lanovkou nad Šimbulak do oblasti zvanej Talgar, kde sa odrazu ocitnete vo výške 3 200 metrov nad morom. Lanovka odchádza pár stoviek metrov od známeho štadióna Medeu — najvyššie položeného rýchlokorčuliarskeho štadióna na svete, kde padlo niekoľko rekordov — až do horského strediska menom Šimbulak. Ten sa rozprestiera vo výške od 2 200 do 3 000 metrov nad morom a odrazu máte pocit, že ste v Alpách a nie na juhu Kazachstanu.

Päť vykrojených chachipuri na čiernom tanieri, kváskový chlieb s mäsom zdobený čiapočkami červeného korenia, na tmavom drevenom stole.

Tu prestúpite na druhú lanovku, odveziete sa o pár stoviek metrov vyššie, kde je prestup na tretiu lanovku — a až tá má svoj koniec vo výške 3 200 m n. m., priamo oproti ľadovcu Talgar. Tu hore je v druhej polovici apríla ešte stále poriadne veľa snehu. Na tomto mieste si uvedomíte úžasnú pestrosť Kazachstanu — zasnežené kopce a o kúsok nižšie krásna jarná príroda. Vyberte sa na prechádzku či na trek v okolí, len pozor: hrozí, že kráse tejto krajiny veľmi ľahko podľahnete.

Papierové sáčky s červenými a oranžovými koreniami usporiadané v drevenej krabici na trhovisku. Misy a kopa korenia s černou lyžicou na predajnom pulte.

Priamo v Šimbulaku vedľa stanice lanovky je aj niekoľko skvelých podnikov, kde viete zahnať hlad. Pekárnička Paul s chutnou kávou a koláčikmi stojí vedľa miesta zvaného Chalet. Už na prvý pohľad má šmrnc a šíria sa z neho omamné vône. Dajte si tu šašlík, steak alebo stredoázijský lagman — čaká vás porcia hrubých rezancov s kúskami hovädzieho mäsa, cibuľky, zeleniny, všetko v jemnej omáčke. Ako keby ste boli v Taliansku a mali cestoviny, len tieto majú perfektný lokálny twist.

Farebné plastové misky s bielymi a béžovými kulôčkami různych veľkostí usporiadané na trhovom stánku, v pozadí hnedé a krémové sladkosti v iných nádobách

Alma-Ata, ktorú si zamilujete

Ak sa vyberiete do kazašskej Alma-Aty — dosiaľ nie celkom objavenej destinácie — zamilujete si jej autentickosť, pestrosť a krásy aj bez davov turistov. Miesto, kde sa fascinujúco spája minulosť s budúcnosťou, kde vás očarí stredoázijská pohostinnosť a spontánnosť, milióny chutí, vôní a nezabudnuteľný odtlačok nevyspytateľnej Strednej Ázie.

Text: Tomáš Kubuš | Foto: Tomáš Kubuš | Pôvodne publikované v INBAR 01/2026

Zdieľať

Súvisiace články

Reklama

Pampero