Áno alebo nie? Komu? Koľko? Kedy? Ako?
Určite si každý z vás v živote položil aspoň jednu z týchto otázok – ak nie rovno všetky. Minimálne ste sa zamysleli nad tým, prečo dávať ľuďom za ich prácu, ktorá je platená ich zamestnávateľom, ešte niečo navyše. Vy tiež dostávate za svoju prácu fixný plat a vybavené.
Poznám tento názor dôverne. Jedna moja známa – a s ňou celá jej rozvetvená rodina – prepitné zásadne nedáva a navyše na koncertoch či divadelných predstaveniach umelcom netlieska. Prečo by mala? Je to predsa ich práca. Jej tiež za odvedenú prácu netlieskajú… 🙂
Prepitné, sprepitné, bakšiš, tringelt, tip, všimné, dýško… všetky tieto spisovné či nespisovné, slangové, z cudzích jazykov prevzaté, nami už väčšinou zaužívané výrazy predstavujú dobrovoľnú peňažnú odmenu za poskytnutie určitej služby, najmä v stravovacích zariadeniach.
Jeho adresátmi sú okrem čašníkov chyžné v hoteloch, nosiči batožiny, sprievodcovia či vodiči turistov, taxikári, holiči, kaderníčky…
Sú profesie a krajiny, kde sa prepitné vyslovene očakáva, milo prekvapí, ale aj také, kde môže dokonca uraziť. Tými posledne menovanými je mnoho ázijských krajín, najmä Japonsko a Čína. V týchto krajinách od vás môžu prijať malý darček, avšak veľmi diskrétne. Ak sa rozhodnete dať Japoncovi „všimné“ vo forme peňazí, veľmi slušne vám ich vráti.
Nie všade a všetkých peniaze urážajú. V niektorých krajinách sú napr. jediným zdrojom príjmu. Tak je tomu vo väčšine arabských krajín a v niektorých východoázijských krajinách, kde obslužný personál nedostáva žiaden plat. Pracuje len za stravu a svoju rodinu živí z „bakšišu“. V USA a Kanade tvorí prepitné obsluhujúceho personálu značnú časť celkového príjmu, aj preto sa priemerná výška tringeltov na severoamerickom kontinente pohybuje od 15 do 25 % z hodnoty účtu.
Priemerná výška prepitného, najmä v Európe, je 5 – 10 %. Sú však krajiny, kde sa prepitné nedáva vôbec. Okrem spomínaného Japonska a Číny sú to Belgicko, Brazília a vyspelé ázijské krajiny.
V niektorých krajinách vás môže zaskočiť nečakané prekvapenie na účte – okrem ceny za jedlá a nápoje vám automaticky pripočítajú cenu za obsluhu. Nájdete ho už stále častejšie vo Švajčiarsku, Škandinávii, Taliansku, ale aj na Slovensku. Nevinná poznámočka „coperto“ (prestieranie) na talianskom účte vám vyženie kropaje potu na čelo. Za obsluhu napríklad na terase tu zaplatíte niekoľkonásobne viac, ako je cena objednaného občerstvenia. Potom je jasné, prečo si pravoverný Talian vypije svoj „šotík“ kávy priamo pri pulte.
Sprepitné zahrnuté v účte, rovnako ako platba kartou, nie sú u čašníkov obľúbené. Nie sú totiž vždy úplne jasne stanovené pravidlá, ako sa k svojmu tringeltu dostanú. Majme to na pamäti, ak sme s obsluhou spokojní a čašníkovi sa chceme odvďačiť. Zaplaťme útratu kartou a tringelt hotovosťou.
A ako dať a neuraziť? Slušne. Nechať prepitné na stole alebo pri účte v krabičke či na tanieriku. Neslušné je dať peniaze tajne do ruky, ako keby sme robili niečo nekalé, neslušné je „vysypať“ z peňaženky drobné centy, neslušné je povedať: „Nejako si to zaokrúhlite“ alebo „To si nechajte“.
A kedy si čašníka prepitným neuctíme? Tak to je viac než jasné a myslím si, že s tým sa väčšina z nás už stretla. Prepitné nedáme vtedy, keď si čašník neuctil nás. Vtedy vôbec nie je proti pravidlám slušného správania nechať si peniaze vydať do posledného centa.